facebook twitter myspace vimeo youtube

Z ťažkej duše sa dá vyspievať

October 6th, 2017

Dokumentarista Marek Šulík sa v roku 2009 začal zúčastňovať na výskume zameranom na hudobnú kultúru rómskej menšiny spolu s Janou Belišovou, autorkou etnomuzikologického projektu Šilalo Paňori/Studená vodička. Počas zbierania materiálu a ohmatávania okrajových teritórií Slovenska natrafili na atraktívne príbehy a tak v ich spolupráci vznikli dva autorské dokumentárne filmy Cigarety a pesničky (2010) a Zvonky šťastia (2012).

Aj vo svojom najnovšom filme, poviedkovom dokumente Ťažká duša, sa Marek Šulík inšpiroval rómskym prostredím. Na pozadí troch rodinných mikroportrétov zobrazuje význam hudby v každodennom živote moderných Rómov. Zaujíma sa o to, či a v akej forme starodávne žalostné piesne prežívajú v ich domácnostiach.

Protagonisti zaujali filmára prirodzene, rozhodnutie nakrútiť film vyplynulo spontánne, no Ťažkú dušu možno považovať aj za vedľajší „produkt“ projektu Šilalo Paňori. Reprezentuje ho nie ako „faktografický zborník“, ale ako umelecký tvar a je atraktívnym prostriedkom ako priblížiť skúmaný fenomén širšej verejnosti.

Ťažká duša nereflektuje sociálnu problematiku, neotvára „rómsku otázku“, nezovšeobecňuje. Šulík nešiel do filmu so zámerom skúmať, heroizovať či kritizovať menšinu, je poetický a všíma si malé veľké momenty ich každodennosti. Čarovné je napríklad spoločné hranie syna s otcom pracujúcim v Anglicku cez skype či situácia, v ktorej stará mama zakazuje vnukovi zaspať prvému, pretože sa bojí noci.

Jednotlivé poviedky sú prepojené tenkou nitkou. Príbehy skladá intuitívne, bez vopred presne určeného konceptu či tézy a Ťažkej duši to pristane. Snímka má pozitívnu energiu, autorský nadhľad a kontrastne pôsobivú estetiku založenú na detailoch a statických kompozíciách. Príbehy sú však načrtnuté v krátkosti, na pozadí pozorovania každodenných rituálov hrdinov či vo filmárom iniciovaných rozhovoroch sa nič zásadné nestihne otvoriť. Šulíkovi preto možno zazlievať, že len pošteklil našu zvedavosť, mnohé nadhodil, no nedotiahol. Hrdinovia sú totiž zaujímaví, zvlášť rodina hudobne nadaného „záškoláka“ z prvej poviedky, ktorá by pokojne uniesla minutáž celovečerného fil­mu.

Šulík nevníma Rómov ako problematickú menšinu, zameriava sa na rodinné vzťahy viacerých generácií. Na pozadí malých rozhovorov a pomerne banálnych situácií sa prirodzene vyplavujú ich ideály, výčitky či túžby. Film potichu pripomína, že protagonisti snívajú o dosiahnutí bežného šťastia, láske a osobnom naplnení. Základom ich sveta je rodina, deti či vnúčatá. Ako slobodné „samorasty“ ich však do veľkej miery formuje ulica a ich hudobný vkus podlieha, aj napriek prirodzenému hudobnému nadaniu, vplyvu mainstreamovej popkultúry.

Ústrednou otázkou síce je, či je hudba bežnou súčasťou rómskych dní tak ako kedysi, film však nie je o rómskych piesňach halgatách. Šulík ukazuje tri rôzne polohy vnímania významu hudby v troch rôznych rodinách. Tínedžer Tomáš sa pod vplyvom otca a staršieho brata zaujíma iba o gitaru, paradoxne však vynecháva hodiny hudobnej výchovy. Najmladší syn otca zo stredného príbehu, naopak, aj napriek snahám a fyzickej prítomnosti otca v dome neposlúcha, hudba ho neoslovuje.

Hrdinovia troch príbehov nie sú primárne vykreslení ako archetypy s príznačnými znakmi konkrétnej menšiny, nejde o ich sociálne zázemie. Šulík otvára intímnu rodinnú zónu, kde sa v jemných zábleskoch črtajú rôzne túžby, ciele či sny, ktoré sa často nedarí naplniť. Bez ohľadu na etnikum a pôvod, ktorým sme do veľkej miery ovplyvnení všetci, z jeho filmu vyčnieva jednoduchý človek, ktorý bez veľkých očakávaní a so sympatickým optimizmom zbiera čarovné záblesky, aj keď bezútešnej reality, z ktorej sa možno kedykoľvek vyspievať.

Ťažká duša / Slovensko 2017 / réžia, scenár, kamera: Marek Šulík / premiéra: 5. októbra

 

Roberta Tóthová, Pravda, 5. 10. 2017

Read the rest of this entry »

Marek Šulík o svojom filme Ťažká duša

October 3rd, 2017

Popíšte nám, ako ste sa k celému projektu Šilalo paňori dostali?

S etnografkou Janou Belišovou a filmovou teoretičkou Zuzanou Mojžišovou sme sa rozprávali o tom, že by bolo užitočné zachytiť aj v obraze ešte tých rómskych ľudových spevákov, ktorí si pamätajú a vedia interpretovať staré rómske žalostné piesne. Bola to ale pôvodne Janina iniciatíva, keďže ona sa tejto téme venuje celý profesionálny život.

Plánovali ste robiť dokument s rómskou tematikou?

Nemám v sebe konkrétne vybrané témy a teda neplánoval som robiť filmy s rómskou tematikou. Ale ani som si nemyslel, že urobím film o holokauste alebo o opustených deťoch. Je to u mňa tak, že sa ocitám v situáciách, kedy sa musím rozhodnúť, či ma niečo zaujíma natoľko, aby som tomu venoval svoj čas. Či je to zmysluplné a či ma to nejako priťahuje a či sú okolnosti priaznivé.

Počas trojročného zbierania materiálu sa vám muselo prihodiť množstvo úsmevných príhod. Je nejaká situácia, na ktorú si spomínate, ktorá bola pre vás inšpiratívna a možno zmenila aj váš pohľad na komunitu rómov?

Smiali sme sa s nimi takmer stále, ale úsmevnú príhodu si nepamätám. Mám zlú pamäť.

Read the rest of this entry »

Marek Šulík: Dobre bude vtedy, keď Rómovia budú točiť filmy o sebe

September 25th, 2017

Režisér filmu o najsmutnejších pesničkách tvrdí, že skutočný obraz Rómov ešte nepriniesol žiaden filmár.

Marek Šulík.(Zdroj: FOTO SME – JOZEF JAKUBČO)

Oj, mamo, ťažko robím, čo mám robiť, asi zomriem. Na slovách tej pesničky by sa dalo aj baviť, keby nebola taká smutná. Režisér MAREK ŠULÍK roky chodí s etnografickým tímom do osád a dokumentuje ich výnimočný projekt, ktorý mapuje rómske piesne.

Starodávne halgatá, o ktorých nakrútil svoj nový film, sú najsmutnejšie. Dokument Ťažká duša hovorí o tom, prečo sa za nimi skrývajú hlboké príbehy.

Rómovia vo vašom filme dojmú spevom nielen divákov, ale aj seba. Ako ste to zvládali naživo?

“Ale veď môj film je aj vtipný, Rómovia si radi robia aj žarty. Je však pravda, že celý projekt bol zvláštny veľmi intímnou témou. Hľadali sme medzi Rómami tých, ktorí poznajú starodávne piesne od svojich predkov. A tie možno nájsť len vnútri rodín.

Sú to ťahavé, smutné pesničky, takzvané halgatá, ktoré často vyvolávajú plač ako prejav najhlbšej intimity. Fascinovalo ma, že sa niečo také dá vyvolať aj za prítomnosti kamery.”

Pomáha kamera, keď má človek takto obnažiť svoje emócie?

“Skôr by som povedal, že škodí. To, že ľudia, ktorí vo filme spievali, pohli vlastnými emóciami, je však dôkazom, že pieseň je pre nich veľmi silným fenoménom. Špeciálne starodávne rómske piesne sa v komunite dedia. Mám pocit, že medzi väčšinovým obyvateľstvom tradičné piesne v rodinách nehrajú takú dôležitú úlohu.”

Prekvapilo vás, že u Rómov áno?

“Myslel som si, že staré piesne sa prenášajú na mladé generácie oveľa menej. O to viac ma tešilo, keď sa také objavili, pretože práve za nimi sa ukrývajú silné ľudské príbehy. S etnomuzikologičkou Janou Belišovou sme sa vybrali aj do dediny Víťaz-Dolina, kde sme pred pár rokmi nakrúcali dokument Zvonky šťastia.

Chcel som navštíviť ľudí, s ktorými sme vtedy spolupracovali. Naďabili sme na chlapca, ktorý sa dostal do detského domova, potom sa z neho vrátil a žil chvíľu s mamou, no tá zomrela a opäť musel do domova. Hoci s ňou trávil oveľa menej času ako iné deti s mamou, poznal od nej veľmi veľa starodávnych piesní. A na to, aby nám ich spieval, nepotreboval žiadny nástroj.”

Ďoďo a jeho stará mama vo filme Ťažká duša.

Ako mladí Rómovia prijímajú starodávne piesne?

“Niektoré z nich sa v komunite stanú hitmi. Väčšinou preto, že ich interpreti posunú napríklad do čardášovej podoby a predvedú ich v rýchlom, tanečnom tempe. Môj pocit však je, že aj keď z nich urobia rom-pop, znamenajú pre nich rovnako veľa.

Hoci pôvodný spev je pomalý, ťahavý, neznamená to, že v modernejšom stvárnení sa emócia vytratí. Napríklad pre nás odrhovačka ‚Načo pôjdem domov‘ je pre nich ultrasmutnou piesňou.”

Čo to je v rómskej mentalite, že sa cez pesničky stále tak smutne hlásia k svojmu údelu?

“Môžem si len domýšľať. Keď som s Janou Belišovou pred rokmi začal pracovať na rómskych projektoch, prišiel som s ich hudbou prvýkrát intenzívne do kontaktu. Vnímal som, ako žijú, spracúval dojmy a dával som tvar materiálu, ktorý sme s kamerou nazbierali, ale nevedel som, čo z toho je vlastne pravda o nich.

Málokto z nás si vie naozaj predstaviť životnú situáciu, v akej Rómovia z osád existujú aj so všetkými nuansami, ktoré ich už od minulosti sprevádzajú.”

Eva Andrejčáková, SME, 24. 9. 2017 

 

Šilalo paňori

September 18th, 2017

Pozývame vás na verejnú prezentáciu projektu Šilalo paňori (Studená vodička) a premiéru dokumentárneho filmu Ťažká duša 24. 9.2 017 o 18:00 do A4 – priestoru súčasnej kultúry, Karpatská 2, 811 05 Bratislava.

Premiéra je súčasťou World Music Festivalu, pozývame zároveň aj naňho.

Jana Belišová o rómskych piesniach a filme Ťažká duša

September 18th, 2017

Ako ste sa k celému projektu Šilalo Paňori a k dokumentu Ťažká duša, dostali?

Tento projekt je logickým vyústením a pokračovaním mojich a našich predchádzajúcich projektov. Môj záujem o rómske piesne má svoje korene kdesi veľmi dávno, ešte v detstve, ale prvý seriózny výskum v tomto smere bol Phurikane giľa (Starodávne rómske piesne)z rokov 2000 – 2001. Nahrávali sme pri ňom starodávne žalostné piesne, tzv. halgató. Už vtedy to vyzeralo ako päť minút pred dvanástou. Odvtedy som uskutočnila viacero projektov o rómskej hudbe, na ktorých sa od roku 2009 takmer pravidelne podieľal aj dokumentarista Marek Šulík a obohatil ich o vizuálnu stránku. Tak vznikol nápad ešte raz sa vrátiť k starodávnym žalostným piesňam, tentokrát aj s kamerou a zachytiť nielen spev, ale aj interpretov, prostredie, okolnosti, interakcie v komunite, v širšom prostredí a hlavne väzby týchto piesní na životné príbehy spevákov. To dalo základ 25 dokumentačným videám. Mareka však zaujalo aj to, ako tieto piesne žijú, či ešte žijú a budú žiť aj v ďalších generáciách a natočil trojpríbehový celovečerný dokumentárny film o smutnej rómskej duši a smutných rómskych piesňach a o tom, ako si ich Rómovia odovzdávajú alebo neodovzdávajú z generácie na generáciu.

Naša generácia si aj vďaka médiám spája Rómov s takzvanou Rómskou otázkou. Riešia sa v nej prevažne sociálne aspekty. Čo vedie v určitej miere až k neznášanlivosti, alebo otvorenej nenávisti. Rómska kultúra, ale s tou našou koexistuje už veľmi dlhý čas. Vedeli by ste zadefinovať aj nejaký pozitívny vplyv ich kultúry na tu našu?

Rómski muzikanti boli a sú bežne súčasťou ľudových muzík, ktoré hrali prevažne slovenské ľudové piesne. Najvýznamnejší primáši boli a sú často Rómovia. Takže si myslím, že nepochybne ovplyvnili slovenskú ľudovú hudbu, napríklad na Horehroní, Podpoľaní, v Novohrade, kde pôsobilo veľa rómskych muzikantov. Významnou mierou sa podieľali aj na formovaní tzv. novouhorského štýlu. Rómovia ovplyvnili tvorbu viacerých hudobných skladateľov, napr. Franza Liszta, Bélu Bartóka. Aj v súčasnosti sú hudobnou inšpiráciou pre niektoré hudobné kapely, napr. Billy Barman, Vidiek, Para, Janu Kirschner, inšpirovali takých filmových režisérov ako Federico Felini, Carlos Saura, na Slovensku Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska. Prvky tradičného rómskeho odevu sa využívajú v móde, napríklad dlhé kvetované sukne a šatky, korálky, peniažky, čelenky.

Foto: Lena Kušnieriková     Zdroj: Filmtopia

Read the rest of this entry »