facebook twitter myspace vimeo youtube

Ďakujeme, že sme vás mohli nakrúcať

October 9th, 2017

Pri zbere materiálu pre nový film Mareka Šulíka Ťažká duša, ktorý vznikal v rómskych osadách na východnom Slovensku, jedna stará pani, keď dospievala pesničku, povedala: „Ďakujeme, že sme vám mohli zaspievať.“

film Ťažká duša vznikol v rámci rozsiahlejšieho etnomuzikologického projektu Jany Belišovej Šilalo paňori – Studená vodička. Filmov o Rómoch je (nielen) v našich končinách ako maku. Nakrúcajú ich Nerómovia, a preto je to vždy tak, že ide o viac či menej pravdivé, úprimné a autentické, ale outsiderské pohľady na inú komunitu.  Jedni sa pozerajú na tých druhých.

Ide o pohľad zvonka, jedna skupina sa pozerá na povrch či (iba čiastočne) dovnútra druhej komunity. Pravdaže, veď keď niekto nakrúca o holokauste, nemusel ho prežiť na vlastnej koži; keď niekto robí film o náhradnej rodinnej starostlivosti, nemusí byť pestúnom či adoptívnym otcom; keď biely muž točí o Rómoch, nestane sa z neho Róm,  nezmení svoju farbu pleti, životný štýl, osobnú históriu, kultúru… Alebo môže predsa len, v myšlienkach a duši, tak trochu stmavnúť? Pri skúmaní filmografie Mareka Šulíka by sa mohlo zdať, že sa nabrať snedosť pokúša priam systematicky.

Začalo sa to v roku 2010 filmom Cigarety a pesničky (spoluréžia: Jana Bučka). Vznikal v obci Veľký Slavkov, kde v miestnom evanjelickom kostole nahrávali rómski, afroamerickí a našskí muzikanti piesne na cédečko AfterPhurikane giľa (opäť v rámci  projektu Jany Belišovej). Vtedy som napísala, že je okrem pesničiek a cigariet najmä „o ľuďoch, ktorí, nech už ich minulosť bola utrápená alebo pokojnejšia, núdzna alebo prijateľnejšia, na režisérovu otázku – Čo by ste zmenili na svojom živote, keby ste mohli?   – takmer bez zaváhania a celkom presvedčivo odpovedia: Nič.“

Pokračovalo to Zvonkami šťastia (2012, spolurežisérkou bola opäť Jana Bučka), príbehom Marieny a Romana z osady Víťaz-Dolina. „Sú dospelí, ale vedia sa hrať ako malí, majú svoje rodiny a deti… majú aj idoly. Marienin sa volá Karel Gott, Romanov sa volá Darinka Rolincová. Vystrihujú si ich obrázky, poznajú ich pesničky,  bránia ich proti masmediálnym ohováraniam, ktoré isto-iste všetko neúnosne zveličujú.“ Divák sa pozerá, počúva, smeje a postupne, nenápadne, začína v tme kinosály šípiť, že  farbu pleti (a zopár ďalších drobností) síce nemáme takú istú ako Rómovia, ale sny snívame z času na čas rovnako bujaro farbisté.

 Zuzana Mojžišová, .týždeň, 8. 10. 2017

Ťažká duša v Kine Lumière

October 6th, 2017

Réžia: Marek Šulík  •  Scenár: Marek Šulík  •  Námet: Marek Šulík, Jana Belišová, Zuzana Mojžišová  •  Kamera: Marek Šulík  •  Strih: Marek Šulík, Peter Kotrha  •  Dramaturg: Zuzana Mojžišová  •  Hrajú: Gizela Čonková, Terézia Polhošová, Viera Mižigarová, Tomáš Mižigar, Adrián Mižigar Peter Mižigar, Marko Mižigar, Tomáš Durkáč, Valéria Mišalková, Anna Mižigarová, Artur Mišalko, Gustáv Dunka, Erik Dunka, Svetlana Bandiová, Alžbeta Žigová, Anna Michalíková, Jozef Dreveňák ml., Jozef Dreveňák st., Blanka Balogová, Katka Bystrá, Irena Pokutová, Emil Pokuta, Béla Pokuta

Dokumentárny film Ťažká duša je vhľadom do sveta tradičnej rómskej hudby. Autori filmu sa v troch príbehoch snažia sledovať, akým spôsobom sa autentické žalostné piesne prenášajú z generácie na generáciu, respektíve, ako zanikajú. Ide vždy o vzťah detí a ich rodičov, či prarodičov, pretože práve pre rómsku rodinu je hudba dôležitým emocionálnym katalyzátorom. Tragikomické situácie dopĺňajú dokumentačné intermezzá, ktoré vznikli počas výskumných ciest etnomuzikologičky Jany Belišovej a jej tímu.

Rok výroby: 2017
Dátum lokálnej premiéry: 6. október 2017
Krajina pôvodu: Slovensko

Ťažká duša v programe Kina Lumière

 

Z ťažkej duše sa dá vyspievať

October 6th, 2017

Dokumentarista Marek Šulík sa v roku 2009 začal zúčastňovať na výskume zameranom na hudobnú kultúru rómskej menšiny spolu s Janou Belišovou, autorkou etnomuzikologického projektu Šilalo Paňori/Studená vodička. Počas zbierania materiálu a ohmatávania okrajových teritórií Slovenska natrafili na atraktívne príbehy a tak v ich spolupráci vznikli dva autorské dokumentárne filmy Cigarety a pesničky (2010) a Zvonky šťastia (2012).

Aj vo svojom najnovšom filme, poviedkovom dokumente Ťažká duša, sa Marek Šulík inšpiroval rómskym prostredím. Na pozadí troch rodinných mikroportrétov zobrazuje význam hudby v každodennom živote moderných Rómov. Zaujíma sa o to, či a v akej forme starodávne žalostné piesne prežívajú v ich domácnostiach.

Protagonisti zaujali filmára prirodzene, rozhodnutie nakrútiť film vyplynulo spontánne, no Ťažkú dušu možno považovať aj za vedľajší „produkt“ projektu Šilalo Paňori. Reprezentuje ho nie ako „faktografický zborník“, ale ako umelecký tvar a je atraktívnym prostriedkom ako priblížiť skúmaný fenomén širšej verejnosti.

Ťažká duša nereflektuje sociálnu problematiku, neotvára „rómsku otázku“, nezovšeobecňuje. Šulík nešiel do filmu so zámerom skúmať, heroizovať či kritizovať menšinu, je poetický a všíma si malé veľké momenty ich každodennosti. Čarovné je napríklad spoločné hranie syna s otcom pracujúcim v Anglicku cez skype či situácia, v ktorej stará mama zakazuje vnukovi zaspať prvému, pretože sa bojí noci.

Jednotlivé poviedky sú prepojené tenkou nitkou. Príbehy skladá intuitívne, bez vopred presne určeného konceptu či tézy a Ťažkej duši to pristane. Snímka má pozitívnu energiu, autorský nadhľad a kontrastne pôsobivú estetiku založenú na detailoch a statických kompozíciách. Príbehy sú však načrtnuté v krátkosti, na pozadí pozorovania každodenných rituálov hrdinov či vo filmárom iniciovaných rozhovoroch sa nič zásadné nestihne otvoriť. Šulíkovi preto možno zazlievať, že len pošteklil našu zvedavosť, mnohé nadhodil, no nedotiahol. Hrdinovia sú totiž zaujímaví, zvlášť rodina hudobne nadaného „záškoláka“ z prvej poviedky, ktorá by pokojne uniesla minutáž celovečerného fil­mu.

Šulík nevníma Rómov ako problematickú menšinu, zameriava sa na rodinné vzťahy viacerých generácií. Na pozadí malých rozhovorov a pomerne banálnych situácií sa prirodzene vyplavujú ich ideály, výčitky či túžby. Film potichu pripomína, že protagonisti snívajú o dosiahnutí bežného šťastia, láske a osobnom naplnení. Základom ich sveta je rodina, deti či vnúčatá. Ako slobodné „samorasty“ ich však do veľkej miery formuje ulica a ich hudobný vkus podlieha, aj napriek prirodzenému hudobnému nadaniu, vplyvu mainstreamovej popkultúry.

Ústrednou otázkou síce je, či je hudba bežnou súčasťou rómskych dní tak ako kedysi, film však nie je o rómskych piesňach halgatách. Šulík ukazuje tri rôzne polohy vnímania významu hudby v troch rôznych rodinách. Tínedžer Tomáš sa pod vplyvom otca a staršieho brata zaujíma iba o gitaru, paradoxne však vynecháva hodiny hudobnej výchovy. Najmladší syn otca zo stredného príbehu, naopak, aj napriek snahám a fyzickej prítomnosti otca v dome neposlúcha, hudba ho neoslovuje.

Hrdinovia troch príbehov nie sú primárne vykreslení ako archetypy s príznačnými znakmi konkrétnej menšiny, nejde o ich sociálne zázemie. Šulík otvára intímnu rodinnú zónu, kde sa v jemných zábleskoch črtajú rôzne túžby, ciele či sny, ktoré sa často nedarí naplniť. Bez ohľadu na etnikum a pôvod, ktorým sme do veľkej miery ovplyvnení všetci, z jeho filmu vyčnieva jednoduchý človek, ktorý bez veľkých očakávaní a so sympatickým optimizmom zbiera čarovné záblesky, aj keď bezútešnej reality, z ktorej sa možno kedykoľvek vyspievať.

Ťažká duša / Slovensko 2017 / réžia, scenár, kamera: Marek Šulík / premiéra: 5. októbra

 

Roberta Tóthová, Pravda, 5. 10. 2017

Read the rest of this entry »

Marek Šulík o svojom filme Ťažká duša

October 3rd, 2017

Popíšte nám, ako ste sa k celému projektu Šilalo paňori dostali?

S etnografkou Janou Belišovou a filmovou teoretičkou Zuzanou Mojžišovou sme sa rozprávali o tom, že by bolo užitočné zachytiť aj v obraze ešte tých rómskych ľudových spevákov, ktorí si pamätajú a vedia interpretovať staré rómske žalostné piesne. Bola to ale pôvodne Janina iniciatíva, keďže ona sa tejto téme venuje celý profesionálny život.

Plánovali ste robiť dokument s rómskou tematikou?

Nemám v sebe konkrétne vybrané témy a teda neplánoval som robiť filmy s rómskou tematikou. Ale ani som si nemyslel, že urobím film o holokauste alebo o opustených deťoch. Je to u mňa tak, že sa ocitám v situáciách, kedy sa musím rozhodnúť, či ma niečo zaujíma natoľko, aby som tomu venoval svoj čas. Či je to zmysluplné a či ma to nejako priťahuje a či sú okolnosti priaznivé.

Počas trojročného zbierania materiálu sa vám muselo prihodiť množstvo úsmevných príhod. Je nejaká situácia, na ktorú si spomínate, ktorá bola pre vás inšpiratívna a možno zmenila aj váš pohľad na komunitu rómov?

Smiali sme sa s nimi takmer stále, ale úsmevnú príhodu si nepamätám. Mám zlú pamäť.

Read the rest of this entry »

Rozhovor s Janou Belišovou v Rádiu Patria

October 2nd, 2017

Jana Belišová bola 1. 10. 2017 hostkou v národnostnom magazíne Rádia Patria. Záznam rozhovoru o zbere rómskych piesní, ako aj o najnovšom projekte Šilalo paňori si môžete vypočuť tuto: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1554/760952