Srdečne vás pozývame na premietanie autorského dokumentárneho filmu režisérky Daniely Meressy Rusnokovej Šedá zóna v bratislavskom Kine Nostalgia na Nivách.
Do skorého videnia v sobotu 26. 10. 2024 o 16:15 ŠEDÁ ZÓNA – Kino Nostalgia.
Vstupenky v cene 5.00/6.00 € si môžete zakúpiť: online cez nostalgia.sk/event/749001/seda-zona alebo priamo na mieste v hotovosti.
Ocenenie Literárneho fondu Cinematik.doc si z medzinárodného filmového festivalu Cinematik Piešťany odniesla Daniela Meressa Rusnoková za film Šedá zóna. Režisérke a všetkým tvorkyniam a tvorcom srdečne gratulujeme.
Následná projekcia s panelovou diskusiou sa bude konať 24. októbra 2024 o 18.00 v bratislavskom Kine Lumière na festivale Jeden svet.
Na 19. ročníku medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch bude mať premiéru film Daniely Meressy Rusnokovej Šedá zóna, ktorý vznikol v produkcii Žudra.
Filmová esej, osobný príbeh, pocta matkám a rodinám predčasne narodených detí, rizikových novorodeniatok a zraniteľných znevýhodnených, sa dostala do súťažnej sekcie Cinematik.doc.
Projekcia je naplánovaná na sobotu 14. septembra o 17.00 vo Fontáne. Akreditáciu na festival si môžete zakúpiť na cinematik.sk/akreditacie.
Príďte si vypočuť rozhovor etnomuzikologičky Jany Belišovej s violončelistom Romanom Harvanom o hudobnom projekte Angrusori, ktorý dokázal spojiť nespojiteľné: tradičnú rómsku hudbu s alternatívnou hudbou.
21. marca 2024 o 9:00
Filozofická fakulta UK, Gondova 2, Bratislava
3. poschodie, miestnost G309
Medzinárodné zoskupenie Angrusori, z ktorého vyčnievajú mená Iva Bittová a Nils Henrik Asheim, vo svojej tvorbe kombinuje tradíciu slovenských rómskych piesní so súčasnou, experimentálnou improvizáciou. Od roku 2022 absolvovalo sériu koncertov na Slovensku, v Nórsku a vo Veľkej Británii.
V roku 2021 vyšiel album Live at Tou v britskom vydavateľstve Hudson Records, za ktorý získali o rok neskôr Radio_Head Awards v kategórii World Music / Folk. The Guardian ho označil za album mesiaca, oslavné recenzie pribúdali v ďalších hudobných časopisoch ako The Wire, Jazzquad či Muzikalia.
Recenzia na koncert vo Veľkej Británii: tu
***
Roman Harvan je violončelista, dlhoročný hráč orchestra SND, ale aj výtvarník. Je výraznou osobnosťou domácej inštrumentálnej, ale aj umeleckej scény. Spolupracoval na viacerých albumoch: Bezmocná hŕstka, Polajka, balady s Robertom Pospišom, piesne s Vladimírom Šarišským a vydal dve autorské CD. Je spoluzakladateľom súboru VENI – orchestra pre súčasnú hudbu. Okrem toho spolupracoval so súborom Solamente Naturali, s Debris Company, Home made mutant a s Placidom Domingom koncertoval na Olympijskom štadióne v Innsbrucku.
***
Projekt ANGRUSORI – Rómska hudba, dedičstvo, prelínanie a improvizácia získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je spojiť hudobníkov z rôznych kultúrnych a etnických prostredí a vytvoriť tak nové hudobné diela fúziou toho najlepšieho, čo každý člen tohto nevšedného hudobného súboru ponúka. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk.
Ken Hunt witnesses the powerful Slovak-Norwegian orchestra Angrusori in full voice in this most spiritual of settings
Before the audience filed in, the nave of the Grade I listed, neo-Gothic church felt cold and intimidating. Bang on time, the ten members of the mixed Slovak-Norwegian orchestra Angrusori, under Nils Henrik Asheim, took the stage with the Moravian virtuosa of simultaneous violin-vocal extemporisation and dynamics, Iva Bittová. Like their Live at Tou, the concert’s backbone was a garland of Romani songs which the Slovak ethnomusicologist and film-maker Jana Belišová collected from her country’s marginalised Roma minority. They cast off with the slow-fuse, Johnnie Walker-sodden tale, ‘Sar me kere džava’ (‘When I was going home’). Petter Frost Fadnes’s baritone sax grumble (masterful circular breathing) led into dissonant splashes resolving into a lament. The first off-piste departures came with the boisterous ‘Paprika melali’ (‘Dirty paprika’) and, with Bittová as solo vocalist, ‘Loli Ruža’ (‘Red Rose’). Norwegian vocalist Signe Irene Time’s solo vehicle, ‘O Verden, hav da gode Nat’ (‘Oh World, have a good night’) added a religious note to the proceedings.
L-R: Marcela Dreveňáková and Iva Bittová – Photo by Ken-Hunt
Andy Bell’s instrument separation and sound was a master-class in acoustics. The auditorium’s dimensions and a band of this size presented real challenges. When rhythmist Ståle Birkeland slipped in musical saw, you heard it before you saw it. Bittová’s jazz vocalese, bird calls, sounds of nature and vocal improvisations coloured the air. They danced the evening to a close with the celebratory ‘O poštaris avel’ (‘The postman is coming’) from Dušan Hanák’s communist-era film Ružové sny (‘Rosy dreams’). A milestone in Czechoslovak cinema, it portrayed a love story between a Roma woman – an early film role for Bittová – and the Gojo (non-Rom) postman of the song title. That film was political in 1977. Like Civil Rights-era jazz in the States, the very existence of this music is political in 2024. An evening of utter intensity.
With thanks to Iva Bittová for additional translations.
ShareThis