28. augusta 2010 o 19:30 odohrá afterPhurikane v rámci akcie Leto v parku ďalší koncert v Košiciach, v kultúrnom centre Kasárne Kulturpark. Vstup na podujatie je voľný.
Viac informácií nájdete tuto.
10. 7. 2010 o 5:00 na festivale Bažant Pohoda uvítajú súrodenci Ďuďovci a afterPhurikane slnko a 10. 7. 2010 o 20:00 afterPhurikane uvíta a pokrstí svoj nový album. Informácie o projekte afterPhurikane, foto a video nájdete aj na našich stránkach sociálnych sietí.
Znie to takmer svetovo – rompop. Motívy piesní, ktoré si Rómovia spievajú ako najmodernejšie vychytávky, často preberajú z populárnej hudby gadžov a prispôsobujú si ich na svoj obraz. Na Slovensku má tento zvláštny žáner minimálne toľko podôb, koľko regiónov Rómovia obývajú. Pozrime sa, ako a prečo sa mu darí.
Keď sa pred mnohými rokmi etnografka a muzikologička Jana Belišová vybrala po prvý raz do rómskych osád na východe Slovenska, určite netušila, koľkokrát si ju ešte tamojší svet vyžiada späť. Možno si ani nevedela predstaviť, že mu napokon zasvätí celý svoj pracovný a často i súkromný život. Odvtedy nahrala tisícky rómskych piesní z rôznych oblastí Slovenska. Najnovšie sa sústredila na takzvaný rompop.
Ťahanie z vymierajúcej minulosti
Vo svojom prvom projekte Phurikane giľa, ktorý vznikol pod hlavičkou občianskeho združenia Žudro, sa Jana Belišová venovala starodávnym rómskym piesňam. „Mala som na to osobný, citový dôvod. Tie piesne mám veľmi rada, ale čo je dôležitejšie, zabúda sa na ne a vymierajú. Dnes ich spievajú len starí ľudia, na mnohé z nich si už čoskoro nebude mať kto spomenúť,“ hovorí.
Postupne sa jej podarilo vydať cédečká z týchto nahrávok a zostaviť bohaté spevníky. V tom čase objavila v osadách aj niekoľko talentovaných ľudí, s ktorými začala spolupracovať dlhodobejšie. Ďalší projekt dostal názov After Phurikane a dal ich dokopy s profesionálmi – s violončelistom Jozefom Luptákom, akordeonistom Borisom Lenkom či známym černošským bubeníkom Thierym. Vznikli veľmi pekné úpravy, dokonca až kompozície rómskych pesničiek, z ktorých sa práve pripravuje nové cédečko.
Nespevavý juh Slovenska
Najčerstvejší, ešte stále prebiehajúci projekt, dostal názov Neve giľa, čo znamená Nové piesne. Je logickým pokračovaním Janinho dlhodobého výskumu. S niekoľkými spolupracovníkmi a dobrovoľníkmi opäť chodí po rómskych osadách, no tentoraz vyhľadáva nie staré, ale nové, moderné pesničky. „Je to celkom iný druh práce. Takzvaný rompop je veľmi obľúbený a medzi ľuďmi stále živý žáner, je ho všade veľa. V osadách vám zaspievajú a zahrajú takýchto pesničiek kvantá,“ vraví.Výskum sa začal vlani na jar. Navštívili zhruba päťdesiat osád. Samozrejme, nie všetky návštevy sa vydaria. „Čo sa týka pesničiek, najsmutnejšie bolo na slovenskom juhu. Tam sú úplne nespevavé oblasti. Ľudia sa nám aj nahlas čudovali – vraj spievať a v tomto období, načo? Išla z toho na mňa dosť veľká beznádej. Vtedy sme navštívili aj päť dedín za deň, lebo sme spievajúcich Rómov len ťažko nachádzali. Aj sme pomaly prestávali veriť, že tam takí žijú, takmer nič sme nenahrali,“ vraví etnografka.
Neprístupní Olaši
Popri starousadlíckych Rumungroch, ktorí na juhu už spev prirodzene nepestujú, žije v tejto oblasti pomerne veľa olašských Rómov. Tí však medzi seba veľmi ťažko púšťajú niekoho neznámeho. „Olaši sa držia izolovane. Pri svojej hudbe často nepoužívajú hudobné nástroje, skôr rôzne zvukové efekty, vykrikovačky, namiesto bicích búchajú vidličkami, hudbu si všelijako podfarbujú. Veľmi nepoužívajú ani viachlasy, čo je úplne inak u Rómov zo stredného alebo z východného Slovenska, ktorí sa naučia nejakú pesničku a okamžite ju spievajú v trojhlase. Aj ťahavé piesne olašských Rómov sú iné. Uchovala sa v nich akási baladická archaickosť, majú veľmi veľa veršov a na rozdiel od iných oblastí, kde je dôraz na pocit alebo spomienku, v nich vyrozprávajú dlhý príbeh.
Images et Chants de Slovaquie, Kulturfabrik, 12. 12. 2008
Luxemburské kultúrne centrum Kulturfabrik patrilo v piatok 12. decembra slovenským umelcom, ktorí interpretujú v súčasnej podobe korene autentického folklóru z východného Slovenska. Na jednom pódiu sa predstavili Derevjanky, spevácke trio z dediny Jarabina s repertoárom rusínskych piesní, nasledované projektom afterPhurikane, ktorý spojil profesionálnych hudobníkov s rómskymi spevákmi zo Žehry, Soli a Bardejova. Ešte predtým, na úvod večera, uviedol Roman Babjak projekciu súčasných východoeurópskych fotografov, ktorí boli finalistami ceny Sittcomm Award za posledné štyri roky.
Trio Derevjanky tvoria Anna Derevjaníková, Anna Derevjaníková ml. a Daniela Derevjaníková, známe i z väčšieho folklórne súboru Poľana. Pred koncertom povedali: “Poznáme terén, krajinu, v ktorej sme sa narodili, a naše piesne, mnohé s 300-ročnou históriou, sú jej obrazom. Snažíme sa prinavrátiť im pôvodnú farbu a harmóniu, a aj úlohu, ktorú v našom etniku roky napĺňali. Sme radi, že ich prostredníctvom dokážeme komunikovať priamejšie a otvorenejšie, než klasickým spôsobom.”
AfterPhurikane je pokračovaním známeho projektu Phurikane Giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej, ktorá v rómskych osadách na východnom Slovensku roky zbierala starodávne a stále živé rómske piesne. V roku 2007 prizvala niekoľkých profesionálnych hudobníkov a skladateľov, aby spolu s rómskymi spevákmi pripravili spoločný koncert. Na luxemburskom koncerte sa spolu s Jozefom a Marcelou Dreveňákovcami, Martinou a Františkom Ďuďovcami a Bélom a Irenou Pokutovcami spoja na jednom pódiu violončelista Jozef Lupták, akordeonista Boris Lenko a na Slovensku žijúci perkusionista Thierry Ebam. “Vnímam to nielen ako zaujímavý umelecký experiment, ale ako neuveriteľne dôležitý projekt so sociálnym aspektom, a s dlhodobým spoločensko-etnickým efektom. Rómovia a ich hudba je veľmi spontánna. Pre nás, ktorí s nimi hráme a spolupracujeme, je to určite úžasné obohatenie a inšpirácia. Do veľkej miery je to aj škola poznania kultúry a ľudí, ktorí tu s nami žijú a zároveň ich nepoznáme a vydeľujeme na okraj”, povedal k afterPhurikane jeden z hudobníkov Jozef Lupták.
Koncerty i projekcia fotografií sa uskutočnili v spolupráci kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie a luxemburskej Kulturfabrik, finančne prispelo Ministerstvo kultúry SR i honorárny konzulát Slovenska v Luxemburgu. Nie je to prvá spolupráca, v roku 1999 sa v Kulturfabrik výstavou predstavili slovenskí fotografi, v roku 2002 sme spolu robili na operno-divadelnom projekte. “Keď sme tento rok opäť dostali od Kulturfabrik pozvanie, rozhodli sme sa predstaviť zaujímavý folklór slovenských menšín – Rómov a Rusínov. Oba koncerty reprezentujú živé a autentické podoby interpretácie, bez pátosu a umelosti, afterPhurikane naviac aj so súčasným prvkom world music. Oba sú aj trochu pamätníkmi centra Stanica v Žiline – Derevjanky tu účinkovali v roku 2003 na otváracom projekte Cesta do Stanice, afterPhurikane hrali na Stanici vo februári 2008, keď sme oslavovali 10 rokov nášho občianskeho združenia Truc sphérique.”, povedal k večeru Hlasy a obrazy zo Slovenska jeden z organizátorov Marek Adamov.
Luxemburské centrum Kulturfabrik sa rozkladá v 10 historických budovách bývalého bitúnku z konca 19.storočia v mestečku Esch sur Alzette, vzdialenom 15 kilometrov od Luxemburgu. V 80-tych rokoch zdevastované miesto obsadili alternatívni umelci a v 90-tych prešlo veľkou rekonštrukciou na súčasnú podobu. Každý rok ponúkne Luxemburčanom i okolitým obyvateľom Francúzska, Nemecka a Belgicka takmer 200 podujatí všetkých žánrov. Podobne ako Stanica, aj Kulturfabrik je členom európskej siete nezávislých kultúrnych centier Trans Europe Halles. World music, etnická hudba a folklór patria vďaka dramaturgovi Jangovi Kayserovi v Kulturfabrik ku kľúčovým aktivitám. Na druhý deň po slovenskom večeri hrali Derevjanky a afterPhurikane ešte raz, ako úvod k ďalšiemu koncertu - korzickým viachlasným piesňam súboru Tempus Fugit.
Viac informácií:
Stanica
Kulturfabrik
Sittcomm Award
ShareThis