facebook twitter myspace vimeo youtube

Archive for the ‘Uncategorized’ Category

Music is a meeting point for the Roma and Slovaks

Tuesday, August 17th, 2021

Despite the yawning gap between the Slovak majority and the Roma minority, Roma music does not suffer from acceptance issues and continues impacting Slovak artists to this day.

A wedding without Roma music was quite unimaginable to the ancestors of today’s Slovaks. The catchy rhythms, swift movements and colourful fabrics of the dancers’ clothes are still the first things that come to mind when Roma culture is mentioned.

For centuries music has been the link between the Roma minority and the majority inhabitants of Slovakia, even though in other areas of life negative stereotypes continued to prevail and sustain the gap between the Roma and the non-Roma living side by side in Slovakia. Despite the distance, the cultures have been impacting each other more than most people would be ready to admit.

“All the cultures were impacting each other all the time, Roma culture being no exception. It is like that even with cultures that claim not to communicate with each other,” Alexander Mušinka, an expert in Roma studies of Prešov University, told The Slovak Spectator.

The mutual penetration of Slovak and the Roma cultures has not been systematically researched. René Lužica, an expert on Roma studies of Constantine the Philosopher University in Nitra, says that Roma culture is a symbiosis of cultures taken over by the Roma people, who in turn applied their own interpretation to it. That is why there is no such thing as a “pure” Roma ethnic culture, not even in India.

At the same time, just as the Roma are rejected by majority society, their culture is also rejected and underestimated, according to Lužica.

Gap on the market

The biggest impact between the cultures could be observed in the music, Mušinka explained. In fact, the music culture in Slovakia owes a lot to the Roma – and not just Roma wedding bands.

“Such styles like Czardas and cymbalo music, originally from the Hungarian territory, were brought to the territory of today’s Slovakia by Roma musicians,” said Mušinka.

How come Roma were the ones best able to learn new musical styles and become skilled musicians? One of the explanations lies in the ownership of land and the lifestyle that came with it. While the majority inhabitants of what is now Slovakia would often own small fields that would not suffice to feed their families, they were forced to take up other jobs besides agriculture, such as on construction sites or in factories, leaving no time for other activities, Mušinka explained.

Music is time-consuming, requiring a lot of training and regular practice. Roma inhabitants who did not have their own fields had more time on their hands to make musical instruments and play music.

“Today, we would say the Roma found a gap in the labour market and filled it,” Mušinka added.

Acknowledged musicians

The impact of Roma music is particularly apparent in the instrumental part of Slovak folk music, noted Jana Belišová, an expert on Roma music of the Musicology Department of Comenius University in Bratislava.

“For example, in the Horehronie region in central Slovakia, Roma musicians were often part of the folk music band playing Slovak songs,” Belišová told The Slovak Spectator. Their style significantly impacted the performance of music bands in this region.

In the second half of the 19th century, folk music helped raise Slovak national awareness, which is why skilled interpreters were really appreciated, the musicologist said. Some Roma virtuosos were considered the best performers of Slovak folk music in the past.

Such was the first Roma violinist Jožko Piťo, who lived in Liptovský Mikuláš in the 19th century and who used to play and transform Slovak folk songs. While some people had a lot of respect for him, others accused him of corrupting Slovak folklore with his “Roma interpretation,” Belišová said. Piťo’s sons followed in his footsteps.

The infiltration of feelings

Roma inspiration is definitely finding its way into contemporary Slovak music – a Roma melody, a Roma lyrics, or just some rhythmic element or interpretation method. That was how they contributed to the creation of flamenco or Hungarian music genres like csardas.

“Elements of Roma music, Roma feelings or temperament can inconspicuously infiltrate majority music, jazz, pop, and other genres also through Roma artists,” Belišová added.

Belišová describes Roma music as very varied, dynamic, with changes in time and environment also according to the function it plays. She noted that it is debatable whether Roma music should be defined as music played by Roma, as traditional Roma music, music they play for an audience or a song Roma people sing for themselves when they are at home.

The latter remains largely unknown to the wider public, although not due to acceptance issues.

“Music is something the vast public usually does not have a problem accepting,” Belišová said and explained; it is rather the intimacy of these songs and the isolation of the Roma communities that sing and play for themselves.

“In order to get to know Roma ‘music for yourself,’ it is best to make friends with a Roma and take part in their playing, singing and dancing at home. I can confirm that it is an unforgettable experience,” Belišová noted.

Examples of songs inspired by Roma music

Source: Jana Belišová

Nina Hrabovská Francelová, Slovak Spectator, August 15, 2021

Festival Východná 2021, ETNODOM: Jana Belišová – Rómske ľudové piesne na Slovensku

Tuesday, July 13th, 2021

ETNODOM: Jana Belišová — Rómske ľudové piesne na Slovensku

Etnomuzikologička Jana Belišová z Katedry muzikológie FiF UK patrí medzi naše najväčšie odborníčky na rómsku hudobnú kultúru na Slovensku. V rámci činnosti občianskeho združenia Žudro, ktoré založila, realizovala množstvo výskumných projektov zameraných na rôzne typy piesňového repertoáru aj samotného spevu Rómov v mnohých lokalitách na Slovensku. Séria piesňových zbierok, vedeckých publikácií aj vzácnych audiovizuálnych záznamov vrátane filmových projektov, ktoré sa prezentovali na filmových festivaloch, bude pre nás oknom do sveta poznania tejto významnej osobnosti slovenskej etnomuzikológie. V diskusii pod vedením Jany Ambrózovej sa budeme veľa rozprávať, ešte viac však vychutnávať ukážky hudobných prejavov Rómov na Slovensku.

ONLINE: live stream — web a sociálne siete FFV

AUTORKA A MODERÁTORKA: Jana Ambrózová
ÚČINKUJE: Jana Belišová

Giľav II. – Piesne, ktoré si spievajú Rómovia doma, pokračujú novým vydaním

Saturday, May 15th, 2021
Marcela Dreveňáková, Giľav, 2020
Foto: Dorota Holubová

Úspešný projekt živej autentickej rómskej hudby Giľav! má svoje pokračovanie vo forme nového albumu Giľav II. Hlavnými aktérmi sú manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci, známi z projektu Phurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Album vychádza vo vydavateľstve Real Music House.

“Album nie je zameraný na prezentovanie konkrétneho žánru, ale na to, čo im robí radosť, čo si zaspievajú len tak, pre seba. Spievali, ako keby boli doma v kuchyni, piesne plynuli ako voda, s jednou priplávala druhá. Väčšinu piesní naspievali na prvý šup, roky spoločného života a spievania medzi nimi vytvorili dokonalú harmóniu a prepojenie aj bez slov,” hovorí o Marcele a Jozefovi Dreveňákových etnomuzikologička Jana Belišová.

Etnomuzikologička pripomína prvotnú motiváciu pri albume Giľav! z roku 2020, ktorou je snaha dozvedieť sa, aké piesne si dnes spievajú Rómovia na Slovensku. Sú pestré, od regiónu po región, od dediny po dedinu, od rodiny po rodinu. “Na projekt Giľav sme mimoriadne hrdí. Oba albumy prinášajú autentickú rómsku hudbu. Bez prikrášlení a zbytočného špekulovania. Veríme, že silný zážitok, ktorý sme mali pri nahrávaní jednotlivých piesní, ocenia aj poslucháči. Interpretácia manželov Dreveňákovcov je výnimočná. Sme veľmi radi, že nahrávky Giľav vyšli práve pod našim vydavateľstvom,” dodáva k novinke Robert Pospiš, producent a spoluzakladateľ vydavateľstva Real Music House.

Na druhom albume prevažujú piesne smutné, či už sú to tradičné žalostné “halgató”, ktorých sa na albume ocitlo až päť, alebo novšie piesne so smutným textom. Sú o láske, s témou chudoby, smútku a samoty, je tu tragédia a krutosť starých balád, túžba osamelého a nemilovaného človeka zomrieť, ale aj tango či tradičné rómske čardáše a rozmarná tanečná pieseň. “Áno, texty sú dôležité, no keď počúvate spev Marcelky a Jožka, máte pocit, že hudbou vyjadrili všetko, že slovám ani rozumieť nemusíte a viete, že spievajú o túžbe, oddanosti, o tajomstve smrti, z veselých piesní zas srší vtip a dobromyseľné prekáranie,” dodala Belišová. 

Manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou veľkou rodinou v Bardejove. Okrem toho, že si často hrajú a spievajú doma, boli a sú súčasťou viacerých hudobných projektov. Prvýkrát si Marcelku všimla etnomuzikologička Jana Belišová pri výskume Phurikane giľa – starodávne rómske piesne v roku 2001. Marcela zaujala nevšedným, podmanivým hlbokým hlasom a jemným, precíteným frázovaním. O dva roky na to už vystupovala na festivale Pohoda a v roku 2007 bola vybraná do hudobného projektu afterPhurikane.

Aby sa necítila sama, na prvý workshop si vzala so sebou manžela Jozefa a ukázalo sa, že je výborný spevák a multiinštrumentalista, tak sa stal tiež súčasťou projektu. Manželia Dreveňákovci sa vďaka dlhodobému vzťahu s Janou Belišovou podieľali na všetkých jej etnomuzikologických projektoch. V súčasnosti sú súčasťou projektu Angrusori, v ktorom sú tvorivo prepojení amatérski i školení rómski hudobníci zo Slovenska, Iva Bittová a nórske alternatívne hudobné zoskupenie Kitchen Orchestra. 

Album Giľav II. z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, podporili ho aj Hudobný fond a SOZA. Nahrávku vydalo slovenské vydavateľstvo Real Music House so zameraním na náročnú dramaturgiu postavenú na kvalite a výnimočných spoluprácach. Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.

hudba.sk, 14. 5. 2021

Avka tuke phenava s Dreveňákovcami a Janou Belišovou

Wednesday, December 4th, 2019

Veľtrh world music WOMEX bol v znamení 100. výročia vzniku Československa

Saturday, November 17th, 2018

WOMEX 18 v Las Palmas de Grand Canaria dopadol výborne. Množstvo zaujímavých stretnutí a nové kontakty, ktoré veríme, že prinesú slovenskej world music veľa užitočného. Premietanie slovenského filmu Mareka Šulíka Ťažká duša mal veľký úspech a česko-slovenská párty tiež. Ďakujeme za podporu Audiovizuálnemu fondu www.avf.sk, vďaka ktorému mohla na WOMEX vycestovať aj producentka filmu Jana Belišová. 

Od 25. do 28. októbra sa v Las Palmas de Gran Canaria na Kanárskych ostrovoch konal najväčší veľtrh worldmusic WOMEX, na ktorom nechýbali ani slovenskí zástupcovia. Okrem propagačnej činnosti sa zástupcovia World Music from Slovakia (WOMUSK) zúčastnili aj na rokovaní medzinárodných fór a odbornému publiku predstavili slovenský dokument Ťažká duša.

Ďalším výrazným úspechom slovenskej reprezentácie na tomto ročníku veľtrhu WOMEX bolo premietanie dokumentárneho filmu režiséra Mareka Šulíkaa producentky Jany Belišovej s názvom Ťažká duša. Film s anglickými titulkami videlo niekoľko desiatok ľudí v jednej z veľtržných kinosál v piatok 26. októbra na pravé poludnie. Tí, ktorí zostali až do konca, mali na etnomuzikologičku a producentku filmu Janu Belišovú, ktorá bola na premietaní prítomná, a na Jarmilu Vlčkovú, riaditeľku World Music Festivalu Bratislava, na ktorom mal v roku 2017 film premiéru, veľa otázok. 

Týkali sa nielen spôsobu prenosu piesní medzi rôznymi generáciami Rómov, ale aj úskalí práce pri zaznamenávaní terénnych nahrávok v prostredí rómskych osád, či na možnosti a perspektívy ďalšieho výskumu. 

Organizácia WOMUSK reprezentuje slovenskú scénu world music na veľtrhu WOMEX od roku 2015 – odvtedy sa jej podarilo spropagovať slovenskú hudbu nielen prostredníctvom výstavného stánku, ale aj vďaka účinkovaniu hudobných skupín (PaCoRa Trio v Budapešti v roku 2015 a Banda v Katoviciach v roku 2017), a v roku 2018 aj vďaka projekcii filmu o prenose rómskych tradičných piesní Ťažká duša. 

Celý článok si môžete prečítať na hudba.sk (9. 11. 2018)