facebook twitter myspace vimeo youtube

Archive for the ‘Uncategorized’ Category

Equal: Soho Rezanejad | Georgij Bagdasarov & Slávo Krekovič | Dreveňákovci

Thursday, September 23rd, 2021

Záverečným podujatím 16. ročníka festivalu [fjúžn] bude aj tento rok koncertný večer Equal. Tento večer bude jedinečným nielen preto, že počas neho zahrajú skvelí hudobníci, ale tiež preto, že sa odohrá na mieste s čarovnou atmosférou – v Klariskom kostole. Hostia: Soho Rezanejad, Georgij Bagdasarov & Slávo Krekovič, Dreveňákovci

Klariský kostol | 25. 9. 2021 | 19:00

Lístky: 7 eur v predpredaji / 10 eur na mieste


Manželia Marcelka a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou veľkou rodinou v Bardejove. Marcelku si prvýkrát všimla etnomuzikologička Jana Belišová pri výskume Phurikane giľa – prostredníctvom ktorého mapovala, zachytávala a zviditelňovala staré rómske piesne. Odvtedy Marcelka vystupovala dvakrát na Pohode a jej manžel Jozef – skvelý multiinštrumentalista a spevák, sa tiež neskôr stal súčasťou projektu. Manželia Dreveňákovci sa vďaka dlhodobému vzťahu s Janou Belišovou podieľali na všetkých jej etnomuzikologických projektoch. V súčasnosti sú súčasťou projektu Angrusori, v ktorom sú tvorivo prepojení amatérski i školení rómski hudobníci zo Slovenska, Iva Bittová a nórske alternatívne hudobné zoskupenie Kitchen Orchestra. 
Ide o “živú autentickú rómsku hudbu“ z domáceho prostredia manželov Dreveňákových. Nejde len o staré piesne, alebo konkrétny žáner. Ide o hudbu, ktorá im samým robí radosť, ktorou žijú, ktorú si zaspievajú len tak, pre seba. Tradičné žalostné “halgató”, piesne s témou chudoby a ľudských túžob, no tiež vtip a tradičné rómske čardáše plné energie, to všetko je súčasťou nielen ich koncertov, ale aj ich života samotného. 

Zaostri na svet, ktorý máme doma! Na Slovensku žije už vyše 150 tisíc cudzincov a cudziniek. Sú našimi susedami, kolegami, priateľkami či dokonca rodinnými príslušníkmi. Tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto krajiny a prispievajú k rozvoju slovenskej spoločnosti. Predstavujú svet, ktorý máme doma. A hoci mnoho ľudí nepozná osobne žiadneho cudzinca či cudzinku, ukazuje sa, že priamy kontakt je tým najlepším prístupom, ako búrať bariéry medzi nami na oboch stranách. Práve preto Nadácia Milana Šimečku organizuje 16. – 25. septembra 2021 v Bratislave festival [fjúžn], ktorým chceme opäť poskytnúť príležitosť na stretávanie a spoznávanie sa.
Počas festivalu sa môžete tešiť na skutočne pestrú a rozmanitú zmes viac než 20 podujatí, na rôznych miestach, v rôznych formátoch. Koncerty, diskusie, výstavy, divadelné predstavenia aj komunitné podujatia, ktoré vám priblížia svety a životy ľudí s koreňmi v najrôznejších krajinách sveta, no domovom na Slovensku. 

16. ročník festivalu fjúžn: https://fb.me/e/Ze5YPHUA​​
🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧🇬🇧

Equal: Soho Rezanejad | Georgij Bagdasarov & Slávo Krekovič | Dreveňákovci 🔸
The final event of the 16th [fjúžn] festival will be the Equal concert evening again. This evening will be unique not only because of great musicians, it will also take place at a venue with a magical atmosphere – in the Clarica Church.
Guests: Soho Rezanejad, Georgij Bagdasarov & Slávo Krekovič, Dreveňákovci

Clarissine church | 25.9.2021 | 19:00

Tickets: 7 EUR presale / 10 EUR at the venue


🔹Dreveňákovci🔹
The married couple Marcelka and Jozef Dreveňákovci live in Bardejov with their large family. An ethnomusicologist Jana Belišová noticed Marcela for the first time in her research Phurikane giľa where she mapped, captured and made old Romani songs visible. Since then, Marcelka has performed twice at the Pohoda festival and her husband Jozef – a great multi-instrumentalist and singer, became part of the project later on. Thanks to their long-term relationship with Jana Belišová, the Dreveňák family took part in all her ethnomusicological projects. At present, they form a part of the Angrusori project which includes creatively connected amateurs and trained Roma musicians from Slovakia, Iva Bittová and the Norwegian alternative music group Kitchen Orchestra.
The tunes are “live authentic Roma music” from the home environment of the Dreveňák couple. It’s not just old songs or a specific genre. It is music that brings them joy, that they sing just for themselves. Traditional pathetic “halgató,” songs with the theme of poverty and human desires, but also humour and traditional Romani cardas full of energy – all this is a part not only of their concerts, but also of their own lives.

Focus on the world we have at home 

There are over one hundred and fifty thousand foreigners living in Slovakia. They are our neighbours, colleagues, friends and – sometimes – family members. They are an integral part of this country and contribute to the development of Slovak society. They are the world we have at home. A lot of people do not know any foreigners personally. Direct contact still appears to be the best approach for both sides to destroying barriers between us. For this purpose, the Milan Šimečka Foundation organises the [fjúžn] festival. Its 16th year will take place from 16th to 25th September 2021. The festival wants to enable mutual encounters, where people can get to know each other. The festival shall offer a multifaceted mixture of more than twenty events in a wide range of venues and formats. There will be concerts, discussions, exhibitions, theatre performances and various community events. They will give you an idea of the worlds and lives of people whose roots can be traced to the most diverse parts of the globe and who now live in Slovakia.

Music is a meeting point for the Roma and Slovaks

Tuesday, August 17th, 2021

Despite the yawning gap between the Slovak majority and the Roma minority, Roma music does not suffer from acceptance issues and continues impacting Slovak artists to this day.

A wedding without Roma music was quite unimaginable to the ancestors of today’s Slovaks. The catchy rhythms, swift movements and colourful fabrics of the dancers’ clothes are still the first things that come to mind when Roma culture is mentioned.

For centuries music has been the link between the Roma minority and the majority inhabitants of Slovakia, even though in other areas of life negative stereotypes continued to prevail and sustain the gap between the Roma and the non-Roma living side by side in Slovakia. Despite the distance, the cultures have been impacting each other more than most people would be ready to admit.

“All the cultures were impacting each other all the time, Roma culture being no exception. It is like that even with cultures that claim not to communicate with each other,” Alexander Mušinka, an expert in Roma studies of Prešov University, told The Slovak Spectator.

The mutual penetration of Slovak and the Roma cultures has not been systematically researched. René Lužica, an expert on Roma studies of Constantine the Philosopher University in Nitra, says that Roma culture is a symbiosis of cultures taken over by the Roma people, who in turn applied their own interpretation to it. That is why there is no such thing as a “pure” Roma ethnic culture, not even in India.

At the same time, just as the Roma are rejected by majority society, their culture is also rejected and underestimated, according to Lužica.

Gap on the market

The biggest impact between the cultures could be observed in the music, Mušinka explained. In fact, the music culture in Slovakia owes a lot to the Roma – and not just Roma wedding bands.

“Such styles like Czardas and cymbalo music, originally from the Hungarian territory, were brought to the territory of today’s Slovakia by Roma musicians,” said Mušinka.

How come Roma were the ones best able to learn new musical styles and become skilled musicians? One of the explanations lies in the ownership of land and the lifestyle that came with it. While the majority inhabitants of what is now Slovakia would often own small fields that would not suffice to feed their families, they were forced to take up other jobs besides agriculture, such as on construction sites or in factories, leaving no time for other activities, Mušinka explained.

Music is time-consuming, requiring a lot of training and regular practice. Roma inhabitants who did not have their own fields had more time on their hands to make musical instruments and play music.

“Today, we would say the Roma found a gap in the labour market and filled it,” Mušinka added.

Acknowledged musicians

The impact of Roma music is particularly apparent in the instrumental part of Slovak folk music, noted Jana Belišová, an expert on Roma music of the Musicology Department of Comenius University in Bratislava.

“For example, in the Horehronie region in central Slovakia, Roma musicians were often part of the folk music band playing Slovak songs,” Belišová told The Slovak Spectator. Their style significantly impacted the performance of music bands in this region.

In the second half of the 19th century, folk music helped raise Slovak national awareness, which is why skilled interpreters were really appreciated, the musicologist said. Some Roma virtuosos were considered the best performers of Slovak folk music in the past.

Such was the first Roma violinist Jožko Piťo, who lived in Liptovský Mikuláš in the 19th century and who used to play and transform Slovak folk songs. While some people had a lot of respect for him, others accused him of corrupting Slovak folklore with his “Roma interpretation,” Belišová said. Piťo’s sons followed in his footsteps.

The infiltration of feelings

Roma inspiration is definitely finding its way into contemporary Slovak music – a Roma melody, a Roma lyrics, or just some rhythmic element or interpretation method. That was how they contributed to the creation of flamenco or Hungarian music genres like csardas.

“Elements of Roma music, Roma feelings or temperament can inconspicuously infiltrate majority music, jazz, pop, and other genres also through Roma artists,” Belišová added.

Belišová describes Roma music as very varied, dynamic, with changes in time and environment also according to the function it plays. She noted that it is debatable whether Roma music should be defined as music played by Roma, as traditional Roma music, music they play for an audience or a song Roma people sing for themselves when they are at home.

The latter remains largely unknown to the wider public, although not due to acceptance issues.

“Music is something the vast public usually does not have a problem accepting,” Belišová said and explained; it is rather the intimacy of these songs and the isolation of the Roma communities that sing and play for themselves.

“In order to get to know Roma ‘music for yourself,’ it is best to make friends with a Roma and take part in their playing, singing and dancing at home. I can confirm that it is an unforgettable experience,” Belišová noted.

Examples of songs inspired by Roma music

Source: Jana Belišová

Nina Hrabovská Francelová, Slovak Spectator, August 15, 2021

Festival Východná 2021, ETNODOM: Jana Belišová – Rómske ľudové piesne na Slovensku

Tuesday, July 13th, 2021

ETNODOM: Jana Belišová — Rómske ľudové piesne na Slovensku

Etnomuzikologička Jana Belišová z Katedry muzikológie FiF UK patrí medzi naše najväčšie odborníčky na rómsku hudobnú kultúru na Slovensku. V rámci činnosti občianskeho združenia Žudro, ktoré založila, realizovala množstvo výskumných projektov zameraných na rôzne typy piesňového repertoáru aj samotného spevu Rómov v mnohých lokalitách na Slovensku. Séria piesňových zbierok, vedeckých publikácií aj vzácnych audiovizuálnych záznamov vrátane filmových projektov, ktoré sa prezentovali na filmových festivaloch, bude pre nás oknom do sveta poznania tejto významnej osobnosti slovenskej etnomuzikológie. V diskusii pod vedením Jany Ambrózovej sa budeme veľa rozprávať, ešte viac však vychutnávať ukážky hudobných prejavov Rómov na Slovensku.

ONLINE: live stream — web a sociálne siete FFV

AUTORKA A MODERÁTORKA: Jana Ambrózová
ÚČINKUJE: Jana Belišová

Giľav II. – Piesne, ktoré si spievajú Rómovia doma, pokračujú novým vydaním

Saturday, May 15th, 2021
Marcela Dreveňáková, Giľav, 2020
Foto: Dorota Holubová

Úspešný projekt živej autentickej rómskej hudby Giľav! má svoje pokračovanie vo forme nového albumu Giľav II. Hlavnými aktérmi sú manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci, známi z projektu Phurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Album vychádza vo vydavateľstve Real Music House.

“Album nie je zameraný na prezentovanie konkrétneho žánru, ale na to, čo im robí radosť, čo si zaspievajú len tak, pre seba. Spievali, ako keby boli doma v kuchyni, piesne plynuli ako voda, s jednou priplávala druhá. Väčšinu piesní naspievali na prvý šup, roky spoločného života a spievania medzi nimi vytvorili dokonalú harmóniu a prepojenie aj bez slov,” hovorí o Marcele a Jozefovi Dreveňákových etnomuzikologička Jana Belišová.

Etnomuzikologička pripomína prvotnú motiváciu pri albume Giľav! z roku 2020, ktorou je snaha dozvedieť sa, aké piesne si dnes spievajú Rómovia na Slovensku. Sú pestré, od regiónu po región, od dediny po dedinu, od rodiny po rodinu. “Na projekt Giľav sme mimoriadne hrdí. Oba albumy prinášajú autentickú rómsku hudbu. Bez prikrášlení a zbytočného špekulovania. Veríme, že silný zážitok, ktorý sme mali pri nahrávaní jednotlivých piesní, ocenia aj poslucháči. Interpretácia manželov Dreveňákovcov je výnimočná. Sme veľmi radi, že nahrávky Giľav vyšli práve pod našim vydavateľstvom,” dodáva k novinke Robert Pospiš, producent a spoluzakladateľ vydavateľstva Real Music House.

Na druhom albume prevažujú piesne smutné, či už sú to tradičné žalostné “halgató”, ktorých sa na albume ocitlo až päť, alebo novšie piesne so smutným textom. Sú o láske, s témou chudoby, smútku a samoty, je tu tragédia a krutosť starých balád, túžba osamelého a nemilovaného človeka zomrieť, ale aj tango či tradičné rómske čardáše a rozmarná tanečná pieseň. “Áno, texty sú dôležité, no keď počúvate spev Marcelky a Jožka, máte pocit, že hudbou vyjadrili všetko, že slovám ani rozumieť nemusíte a viete, že spievajú o túžbe, oddanosti, o tajomstve smrti, z veselých piesní zas srší vtip a dobromyseľné prekáranie,” dodala Belišová. 

Manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou veľkou rodinou v Bardejove. Okrem toho, že si často hrajú a spievajú doma, boli a sú súčasťou viacerých hudobných projektov. Prvýkrát si Marcelku všimla etnomuzikologička Jana Belišová pri výskume Phurikane giľa – starodávne rómske piesne v roku 2001. Marcela zaujala nevšedným, podmanivým hlbokým hlasom a jemným, precíteným frázovaním. O dva roky na to už vystupovala na festivale Pohoda a v roku 2007 bola vybraná do hudobného projektu afterPhurikane.

Aby sa necítila sama, na prvý workshop si vzala so sebou manžela Jozefa a ukázalo sa, že je výborný spevák a multiinštrumentalista, tak sa stal tiež súčasťou projektu. Manželia Dreveňákovci sa vďaka dlhodobému vzťahu s Janou Belišovou podieľali na všetkých jej etnomuzikologických projektoch. V súčasnosti sú súčasťou projektu Angrusori, v ktorom sú tvorivo prepojení amatérski i školení rómski hudobníci zo Slovenska, Iva Bittová a nórske alternatívne hudobné zoskupenie Kitchen Orchestra. 

Album Giľav II. z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, podporili ho aj Hudobný fond a SOZA. Nahrávku vydalo slovenské vydavateľstvo Real Music House so zameraním na náročnú dramaturgiu postavenú na kvalite a výnimočných spoluprácach. Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.

hudba.sk, 14. 5. 2021

Avka tuke phenava s Dreveňákovcami a Janou Belišovou

Wednesday, December 4th, 2019