Na piaty ročník česko-slovenského festivalu Cez prah / Přes práh 2022 zavítajú do Bratislavy aj manželia Marcelka a Jozef Dreveňákovci. 17. novembra môžete osláviť ich koncertom Giľav! O 20:30 v Rómerovom dome na Zámočníckej 10.

Marcelka a Jozef Dreveňákovci odohrajú 14. októbra 2022 o 19.30 koncert v košickej Tabačke v rámci literárneho festivalu LiKE. Ich projekt Giľav! Piesne, ktoré si Rómovia spievajú doma vychádza z dvoch štúdiových nahrávok, ktoré vydal Real Music House. Ide o živú autentickú rómsku hudbu, nielen o staré piesne, ale aj o pomalé na počúvanie, tanečné či tie nové moderné.

Manželia Marcelka a Jozef Dreveňákovci sa prvýkrát zviditeľnili prostredníctvom projektu Phurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej, prostredníctvom ktorého mapovala, zachytávala a zviditeľňovala staré rómske piesne. Okrem cédečiek a piesňových zbierok priniesol tento projekt verejnosti aj mnohých talentovaných rómskych spevákov a hudobníkov, ktorí dovtedy nemali možnosť vystupovať. Jednými z nich sú speváci a hudobníci z rodiny Dreveňákovcov z Bardejova.

V dňoch 21. – 27. júla 2022 sa v priestoroch Faculdade de Direito v Lisabone uskutočnila 46. svetová konferencia The International Council for Traditional Music (ICTM). Medzinárodná vedecká organizácia ICTM vznikla v roku 1947 v Londýne a jej cieľom je podporovať štúdium, prax, dokumentáciu, uchovávanie a šírenie tradičnej hudby a tanca vo všetkých krajinách. Organizácia pravidelne usporadúva konferencie, kolokviá a sympóziá, celosvetové alebo so zameraním na konkrétne študijné témy. Každoročne vydávajú Yearbook for Traditional Music s esejami, článkami a správami z výskumu hudby a tanca kultúr celého sveta. Trikrát do roka prináša novinky zo sveta tradičnej hudby a tanca, kalendár nadchádzajúcich podujatí a správy študijných skupín ICTM a národných a regionálnych predstaviteľov ICTM Bulletin of ICTM, ktorý je elektronicky voľne dostupný.

Zuzana Mojžišová a Jana Belišová sa zúčastnili na konferencii so spoločným príspevkom Elektronická databáza rómskych piesní, tancov a ústnych správ. Skúsenosti z praxe mimovládnej organizácie, v sekcii Webové archívy predstavili pomerne čerstvú elektronickú databázu Žudra s názvom E zbierka. Občianske združenie Žudro sa od svojho vzniku v roku 2002 pod vedením etnomuzikologičky Jany Belišovej venuje zbieraniu, archivovaniu, študovaniu a popularizácii rómskych piesní, tancov a rozprávaní. Výstupmi dlhodobého záujmu o túto minoritnú kultúru je viacero publikácií, CD a DVD nosičov, dokumentárnych filmov, koncertov v rôznych krajinách Európy. Autorky príspevku na konferencii referovali o archíve, o spôsoboch prístupu k triedeniu materiálu, predstavili, čo je hotové, hovorili o cieľoch a víziách do budúcnosti. Že vzbudili pozornosť, dosvedčili následné pochvaly i otázky, súkromné rozhovory po skončení prezentácie. Mladá výskumníčka Elisabeth Clendinning z americkej Wake Forest University nadšene opakovala: „Akí krásni ľudia.“ A nemyslela tým Zuzanu s Jankou, myslela tým slovenských Rómov.

V archíve občianskeho združenia Žudro sa zhromaždilo približne 3000 nahrávok zo 78 lokalít (z toho cca 200 phurikane giľa – starodávne žalostné piesne, 250 čardaša – staré tanečné piesne, 1000 neve giľa – nové piesne, 100 náboženských piesní) a asi 1 500 variantov k jednotlivým piesňam. Audio a audiovizuálne záznamy rómskych piesní, inštrumentálnej hudby, tancov i rozprávaní z rokov 2002 – 2017 pochádzajú z terénnych etnomuzikologických výskumov OZ Žudro a najstaršie záznamy z rokov 1988 – 2001 sú zo súkromného archívu Jany Belišovej. Vysoké čísla a krása a jedinečnosť tohto materiálu sú dôkazom, že je čo publikovať a je sa o čo podeliť s verejnosťou laickou i odbornou. Preto začala v roku 2019 vznikať elektronická databáza. Práca je to náročná na ľudské i finančné kapacity, veci pomaly napredujú.

Štyridsiaty šiesty ročník celosvetovej konferencie ICTM bol zorganizovaný hybridným spôsobom, väčšina účastníkov prišla naživo, bolo však dosť aj takých, čo sa pripojili online. Všetko skvele zorganizované, všade milí ľudia, naozaj veľké podujatie odohrávajúce sa v pätnástich rôznych sálach portugalskej univerzity NOVA. Sekcií veľa, na ilustráciu niekoľko rôznorodých tém: Konceptualizácia koloniality: kritické metodológie a hnutia; Hudobné tradície, migrácia a prieniky, Performatívna spiritualita; Hudobné a textové analýzy; Hudobné prejavy diaspóry; Inštitucionálne archívne prístupy;  Tanečné štúdiá; Hudba a kultúrne práva; Dekoloniálne praktiky v etnomuzikológii; Hudba ako politická zbraň; Hudba a menšinová politika… Dalo by sa pokračovať. 

Okrem bohatej konferenčnej ponuky organizátori ponúkali aj rôzne zaujímavé výlety, napríklad nočnú potulku Lisabonom spojenú s komornými koncertmi fada, koncert pre šesť organov v kláštore v mestečku Mafra či zvonový koncert v tom istom mestečku.

Posledná poznámka: Lisabon je nádherné mesto, pestré, kopcovité, plné zvukov. (Však si pozrite Wendersov film Lisabonský príbeh či snímku poľského režiséra Andrzeja Jakimowského Predstav si.)    

Našu účasť na 46. svetovej konferencia ICTM v Lisabone podporil z verejných zdrojov 
Fond na podporu umenia.

 

Angrusori 26. júla 2022 o 19.00 odohrá koncert v nezávislom kultúrnom centre Tou v nórskom Stavangeri, kde v roku 2017 vznikla koncertná nahrávka albumu Live at Tou (vydaná v roku 2021 na britskom labeli Hudson Records). Tou je zároveň domovskou scénou Kitchen Orchestra.