Spoločný film etnomuzikologičky Jany Belišovej a filmového režiséra Mareka Šulíka s názvom Ťažká duša sa bude v piatok 25. októbra 2018 premietať na najprestížnejšom medzinárodnom veľtrhu World Music Expo (WOMEX) v meste Las Palmas de Gran Canaria na Kanárskych ostrovoch. 

Tento dokumentárny film nadväzuje na predchádzajúce dokumenty Cigarety a pesničky (2010) a Zvonky šťastia (2012), ktoré takisto vznikli v spolupráci J. Belišovej a M. Šulíka a zachytávajú významnú úlohu hudby v rómskej komunite. Film Ťažká duša, ktorý mal premiéru v septembri 2017 v rámci World Music Festivalu Bratislava, pomocou troch emotívnych príbehov rodín z rómskych osád sleduje spôsoby, akými sa prenáša (alebo neprenáša) pôvodná rómska hudba z generácie na generáciu. Tento film budú premietať ako jednu zo šestnástich snímok z celého sveta počas štvordňového veľtrhu WOMEX, na ktorom sa zúčastní 2600 delegátov a hudobných profesionálov z približne 90 krajín.

Samotná Jana Belišová výber filmu odbornou porotou komentovala takto: „Ťažkej duši na WOMEX-e sa nesmierne teším. Mám tento film veľmi rada a myslím si, že by nemohol byť taký, aký je, nedostali by sme sa tak blízko k ľuďom, ktorí v ňom účinkujú, keby sme s Marekom nemali za sebou toľko času, stretnutí, skúseností a dôvery.“ O žalostných rómskych piesňach, tzv. halgató, hovorí J. Belišová, že „už v roku 2000 sa nám javilo, že tieto starodávne rómske piesne zanikajú a o chvíľu tu nebudú“.

Ako sa však ukázalo, bol to nesprávny predpoklad, a hoci sa ich podoba zmenila, stále existujú a spájajú sa veľmi úzko so životom Rómov, sú to ako keby ich osobné piesne, spojené priamo s ich životom. „Tí ľudia nám spievali pesničky, ktoré sú pre nich dôležité a k tomu nám rozprávali príbehy, ktoré sa s tým spájajú“, hovorí Belišová – tieto piesne majú na ich „ťažkú dušu“ terapeutický účinok. Hoci sa zdá, že by mohlo ísť o tému, ktorá je ťažko prenosná do iného kultúrneho prostredia, J. Belišová tvrdí, že film pôsobí aj na cudzincov. Spomenula si napríklad na premietanie pre panel vizuálnych etnomuzikológov v Španielsku, kde si „niektorí v publiku aj poplakali“. Podľa nej je to preto, že „tie príbehy majú v sebe niečo ľudské a živé. Tí Rómovia vo filme sú autentickí, lebo aj keď sme ich natáčali, po čase sa uvoľnili a boli sami sebou“.

Film Ťažká duša je súčasťou širšieho projektu Šilalo paňori (Studená vodička), ktorý zachytáva transmisiu tradičných rómskych piesní v podobe troch rôznych médií. Jedným z nich je kniha Zuzany Mojžišovej Za rómskym ľudom, druhou 3DVD s názvom Šilalo paňori, na ktorom je 25 rozhovorov s Rómami o „piesňach ich života“ v dokumentačných videách a treťou spomínaný celovečerný film M. Šulíka Ťažká duša.

Premietanie tohto filmu bude ďalším medzníkom v reprezentovaní slovenskej world music na veľtrhu WOMEX, po účinkovaní skupín PaCoRa Trio v roku 2015 v Budapešti a Banda v roku 2017 v Katoviciach. Premietania hudobných filmov alebo filmov o hudbe sú súčasťou tohto veľtrhu od roku 2002, no po prvýkrát v jeho histórii budú môcť diváci vidieť aj film, ktorý vznikol na Slovensku.

Marek Muzika, music-zone.eu, 5. 10. 2018

Srdečne vás pozývame na prezentáciu etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička spojenú s autorským čítaním z knihy Zuzany Mojžišovej Za rómskym ľudom a s premietaním ukážok z dokumentačných videí.
Večer v bratislavskom kníhkupectve Artforum zároveň ukončí výstavu fotografií Leny Kušnierikovej nafotených počas projektu. 20. 3. 2018 o 19.00.
Čítanie: Zuzana Mojžišová, spev rómskych piesní: Juraj Adamuščin, Jana Belišová
Viac informácií na medziknihami.sk.

 

Srdečne pozývame na autorské čítanie z knihy Zuzany Mojžišovej Za rómskym ľudom spojené s prezentáciu etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička do košického Kina Úsmev 6. 3. 2018 o 19.00 v rámci programu Anasoft litera uvádza.

Moderuje etnografka Jana Belišová a spolu s Jurajom Adamuščinom aj zaspieva pár rómskych piesní.

Počas večera budú premietnuté ukážky z dokumentačných videí.

 

Hlavný partner projektu: Fond na podporu umenia

 

Slovenská filmová a televízna akadémia udelí už po ôsmykrát ceny najkvalitnejším filmom a tvorivým výkonom slovenskej kinematografie. Národné filmové ceny Slnko v sieti sa budú odovzdávať v piatok 6. 4. 2018, ktoré v priamom prenose odvysiela RTVS na Jednotke. Počas večera bude odovzdaná aj cena Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii.

Členovia SFTA tento rok nominovali 14 filmov spomedzi 27 prihlásených, ocenenia udelia v 17 kategóriách.

Najväčšiu pozornosť si získala s 13 nomináciami snímka Čiara Petra Bebjaka. Kriminálny triler zasadený do prostredia slovensko-ukrajinskej hranice zabojuje aj v kategórii Najlepší hraný film. V nej figuruje taktiež Piata loď (r. Iveta Grófová), ktorá má na konte 10 nominácií a trojicu najhorúcejších kandidátov dopĺňa Špina Terezy Nvotovej so 6 nomináciami. 

V kategórii Najlepší dokumentárny film sú nominované snímky Diera v hlave Roberta Kirchhoffa, Mečiar Terezy Nvotovej a Ťažká duša Mareka Šulíka. Nominácie v kategórii Najlepší animovaný film získali snímky LichožrútiGaliny Miklínovej, Ocko hrdina zo série Websterovci Kataríny Kerekesovej a Žltá Ivany Šebestovej. 

Odovzdávanie cien prebehne tento rok po prvýkrát pred prehliadkou Týždeň slovenského filmu, ktorá sa uskutoční v dňoch 9. – 15. apríla v bratislavskom Kine Lumière a súbežne v ďalších slovenských mestách. Prehliadka ponúkne slovenské filmy premiérované v minulom roku, víťazné aj nominované filmy na Slnko v sieti, pripravený je aj bohatý sprievodný program.

Viac v tlačovej správe na portáli Audiovizuálneho informačného centra

Príbehy sprevádzajú ľudí odnepamäti. Možno v nich nájsť dobro, zlo, radosť i žiaľ, sú o láske, odchádzaní či hľadaní šťastia. Niektorí ich vkladajú do rozprávok, Rómovia do piesní.

Takmer tri roky chodila etnografka Jana Belišová po rómskych osadách na východnom Slovensku. Pre svoj projekt Šilalo paňori (Studená vodička) zbierala príbehy ľudí ukryté v starodávnych smutných piesňach. „Rómovia žili aj v minulosti vylúčení na okraj spoločnosti. Hudba im pomáha prežiť v ťažkých podmienkach, zbližuje ich, je pre nich terapiou. Bez hudby a piesní by sa im v zabudnutých osadách žilo ešte oveľa ťažšie. Nezanechávajú po sebe materiálne stopy, ale zostávajú po nich silné príbehy, do piesní pretavené ťažké životné skúsenosti.“

Rómovia silno prežívajú všetko, čo sa okolo nich deje. Radosť, smiech, smútok i žiaľ, všetko vyjadrujú veľmi intenzívne. Také sú aj ich piesne. Živelné, strhujúce, srdcervúce. Pre Rómov sú zároveň zdrojom spomienok. Zakaždým, keď spievajú, spomienky sa vynárajú a oni ich opäť prežívajú. Starodávne, smutné piesne sa volajú halgató. Sú to pomalé, ťahavé piesne o láske, bolesti, odchádzaní. O chvíľach, ktoré je treba odplakať, odsmútiť, aj odspievať.

„Mnohé piesne sú veľmi intímne, je v nich nesmierna sila,“ hovorí Jana Belišová. „Od Rómov by sme sa mohli učiť otvoriť sa, vyjadriť svoje emócie. My naše smútky potláčame, málo o nich hovoríme. Rómovia ich vyplačú, vyrozprávajú, vyspievajú.“ Keď Rómovia spievajú, sú veľmi autentickí. Nedokážu sa štylizovať, ich spev vychádza z hĺbky srdca a duše. „Do svojej hudby sa neuveriteľne vložia. Halgató sa v rodinách a komunitách dedia ústnou tradíciou, majú v sebe silnú poetiku a symboliku, texty sa obmieňajú podľa toho, čo konkrétny človek prežíva. Každá pieseň je preto originál.“

KAŽDÝ MÁ SVOJU PIESEŇ

Oliver pochádza z mladšej generácie Rómov, ale halgató pozná veľmi dobre. Sedáva pred svojou malou chyžou uprostred osady Víťaz-Dolina obklopený deťmi a spieva celým srdcom. „Keď má človek trápenie, žiaľ, zaspieva si halgató a všetci naokolo cítia, o čom pieseň je,“ vysvetľuje. Staré piesne ho naučila ešte mamka, ktorá spievala odnepamäti a piesne jej pomáhali uniesť ťažkú chorobu.

Celý článok nájdete v januárovom NOTA BENE – Oheň.

Príjemné čítanie

Text: Petra Nagyová, foto: Marek Šulík