facebook twitter myspace vimeo youtube

Archive for the ‘Šilalo paňori’ Category

Ďakujeme, že sme vás mohli nakrúcať

Monday, October 9th, 2017

Pri zbere materiálu pre nový film Mareka Šulíka Ťažká duša, ktorý vznikal v rómskych osadách na východnom Slovensku, jedna stará pani, keď dospievala pesničku, povedala: „Ďakujeme, že sme vám mohli zaspievať.“

film Ťažká duša vznikol v rámci rozsiahlejšieho etnomuzikologického projektu Jany Belišovej Šilalo paňori – Studená vodička. Filmov o Rómoch je (nielen) v našich končinách ako maku. Nakrúcajú ich Nerómovia, a preto je to vždy tak, že ide o viac či menej pravdivé, úprimné a autentické, ale outsiderské pohľady na inú komunitu.  Jedni sa pozerajú na tých druhých.

Ide o pohľad zvonka, jedna skupina sa pozerá na povrch či (iba čiastočne) dovnútra druhej komunity. Pravdaže, veď keď niekto nakrúca o holokauste, nemusel ho prežiť na vlastnej koži; keď niekto robí film o náhradnej rodinnej starostlivosti, nemusí byť pestúnom či adoptívnym otcom; keď biely muž točí o Rómoch, nestane sa z neho Róm,  nezmení svoju farbu pleti, životný štýl, osobnú históriu, kultúru… Alebo môže predsa len, v myšlienkach a duši, tak trochu stmavnúť? Pri skúmaní filmografie Mareka Šulíka by sa mohlo zdať, že sa nabrať snedosť pokúša priam systematicky.

Začalo sa to v roku 2010 filmom Cigarety a pesničky (spoluréžia: Jana Bučka). Vznikal v obci Veľký Slavkov, kde v miestnom evanjelickom kostole nahrávali rómski, afroamerickí a našskí muzikanti piesne na cédečko AfterPhurikane giľa (opäť v rámci  projektu Jany Belišovej). Vtedy som napísala, že je okrem pesničiek a cigariet najmä „o ľuďoch, ktorí, nech už ich minulosť bola utrápená alebo pokojnejšia, núdzna alebo prijateľnejšia, na režisérovu otázku – Čo by ste zmenili na svojom živote, keby ste mohli?   – takmer bez zaváhania a celkom presvedčivo odpovedia: Nič.“

Pokračovalo to Zvonkami šťastia (2012, spolurežisérkou bola opäť Jana Bučka), príbehom Marieny a Romana z osady Víťaz-Dolina. „Sú dospelí, ale vedia sa hrať ako malí, majú svoje rodiny a deti… majú aj idoly. Marienin sa volá Karel Gott, Romanov sa volá Darinka Rolincová. Vystrihujú si ich obrázky, poznajú ich pesničky,  bránia ich proti masmediálnym ohováraniam, ktoré isto-iste všetko neúnosne zveličujú.“ Divák sa pozerá, počúva, smeje a postupne, nenápadne, začína v tme kinosály šípiť, že  farbu pleti (a zopár ďalších drobností) síce nemáme takú istú ako Rómovia, ale sny snívame z času na čas rovnako bujaro farbisté.

 Zuzana Mojžišová, .týždeň, 8. 10. 2017

Marek Šulík o svojom filme Ťažká duša

Tuesday, October 3rd, 2017

Popíšte nám, ako ste sa k celému projektu Šilalo paňori dostali?

S etnografkou Janou Belišovou a filmovou teoretičkou Zuzanou Mojžišovou sme sa rozprávali o tom, že by bolo užitočné zachytiť aj v obraze ešte tých rómskych ľudových spevákov, ktorí si pamätajú a vedia interpretovať staré rómske žalostné piesne. Bola to ale pôvodne Janina iniciatíva, keďže ona sa tejto téme venuje celý profesionálny život.

Plánovali ste robiť dokument s rómskou tematikou?

Nemám v sebe konkrétne vybrané témy a teda neplánoval som robiť filmy s rómskou tematikou. Ale ani som si nemyslel, že urobím film o holokauste alebo o opustených deťoch. Je to u mňa tak, že sa ocitám v situáciách, kedy sa musím rozhodnúť, či ma niečo zaujíma natoľko, aby som tomu venoval svoj čas. Či je to zmysluplné a či ma to nejako priťahuje a či sú okolnosti priaznivé.

Počas trojročného zbierania materiálu sa vám muselo prihodiť množstvo úsmevných príhod. Je nejaká situácia, na ktorú si spomínate, ktorá bola pre vás inšpiratívna a možno zmenila aj váš pohľad na komunitu rómov?

Smiali sme sa s nimi takmer stále, ale úsmevnú príhodu si nepamätám. Mám zlú pamäť.

(more…)

Rozhovor s Janou Belišovou v Rádiu Patria

Monday, October 2nd, 2017

Jana Belišová bola 1. 10. 2017 hostkou v národnostnom magazíne Rádia Patria. Záznam rozhovoru o zbere rómskych piesní, ako aj o najnovšom projekte Šilalo paňori si môžete vypočuť tuto: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1554/760952

Šilalo paňori

Monday, September 18th, 2017

Pozývame vás na verejnú prezentáciu projektu Šilalo paňori (Studená vodička) a premiéru dokumentárneho filmu Ťažká duša 24. 9.2 017 o 18:00 do A4 – priestoru súčasnej kultúry, Karpatská 2, 811 05 Bratislava.

Premiéra je súčasťou World Music Festivalu, pozývame zároveň aj naňho.

Jana Belišová o rómskych piesniach a filme Ťažká duša

Monday, September 18th, 2017

Ako ste sa k celému projektu Šilalo Paňori a k dokumentu Ťažká duša, dostali?

Tento projekt je logickým vyústením a pokračovaním mojich a našich predchádzajúcich projektov. Môj záujem o rómske piesne má svoje korene kdesi veľmi dávno, ešte v detstve, ale prvý seriózny výskum v tomto smere bol Phurikane giľa (Starodávne rómske piesne)z rokov 2000 – 2001. Nahrávali sme pri ňom starodávne žalostné piesne, tzv. halgató. Už vtedy to vyzeralo ako päť minút pred dvanástou. Odvtedy som uskutočnila viacero projektov o rómskej hudbe, na ktorých sa od roku 2009 takmer pravidelne podieľal aj dokumentarista Marek Šulík a obohatil ich o vizuálnu stránku. Tak vznikol nápad ešte raz sa vrátiť k starodávnym žalostným piesňam, tentokrát aj s kamerou a zachytiť nielen spev, ale aj interpretov, prostredie, okolnosti, interakcie v komunite, v širšom prostredí a hlavne väzby týchto piesní na životné príbehy spevákov. To dalo základ 25 dokumentačným videám. Mareka však zaujalo aj to, ako tieto piesne žijú, či ešte žijú a budú žiť aj v ďalších generáciách a natočil trojpríbehový celovečerný dokumentárny film o smutnej rómskej duši a smutných rómskych piesňach a o tom, ako si ich Rómovia odovzdávajú alebo neodovzdávajú z generácie na generáciu.

Naša generácia si aj vďaka médiám spája Rómov s takzvanou Rómskou otázkou. Riešia sa v nej prevažne sociálne aspekty. Čo vedie v určitej miere až k neznášanlivosti, alebo otvorenej nenávisti. Rómska kultúra, ale s tou našou koexistuje už veľmi dlhý čas. Vedeli by ste zadefinovať aj nejaký pozitívny vplyv ich kultúry na tu našu?

Rómski muzikanti boli a sú bežne súčasťou ľudových muzík, ktoré hrali prevažne slovenské ľudové piesne. Najvýznamnejší primáši boli a sú často Rómovia. Takže si myslím, že nepochybne ovplyvnili slovenskú ľudovú hudbu, napríklad na Horehroní, Podpoľaní, v Novohrade, kde pôsobilo veľa rómskych muzikantov. Významnou mierou sa podieľali aj na formovaní tzv. novouhorského štýlu. Rómovia ovplyvnili tvorbu viacerých hudobných skladateľov, napr. Franza Liszta, Bélu Bartóka. Aj v súčasnosti sú hudobnou inšpiráciou pre niektoré hudobné kapely, napr. Billy Barman, Vidiek, Para, Janu Kirschner, inšpirovali takých filmových režisérov ako Federico Felini, Carlos Saura, na Slovensku Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska. Prvky tradičného rómskeho odevu sa využívajú v móde, napríklad dlhé kvetované sukne a šatky, korálky, peniažky, čelenky.

Foto: Lena Kušnieriková     Zdroj: Filmtopia

(more…)