Vďaka Projektu Karavan a Danke Krajčovej vznikli na Bielej noci takéto veselé a snové animácie na detské rómske pesničky:

Pre cyklistov, hlavne tých na červených bicykloch, ešte jedno video Projektu Karavan na Bielej noci v Košiciach.

Bojovať s predsudkami a k tomu byť ešte aj hendikepovaný, to je nesmierne ťažká životná situácia. Ale nie bezvýchodisková, ak sa viete postaviť k životu s optimizmom. Rómski súrodenci Martina a Fero Ďuďovci sú nevidiaci a čiastočne ochrnutí, ale svojim entuziazmom sú inšpiráciou aj pre zdravých muzikantov.

Rómska hudba je divoká, spontánna a nespútaná. Nedá sa len tak skrotiť, a každý “gádžo”, ktorý sa snažil pracovať s rómskymi hudobníkmi vie, že si nenechajú rozkazovať. Majú svoje postupy, lyriku, frázovanie a svojský prístup k umeniu. Hudba z nich vychádza prirodzene, znamená pre nich nesmierne veľa a predstavuje prirodzenú súčasť ich existencie. Radosť z okamžikov a nárek nad neľahkým osudom vedia najlepšie vyjadriť Rómovia cez hudbu.

Plačlivý folklór

Súrodencov Ďuďovcov, ktorí pochádzajú z obce Soľ v okrese Vranov nad Topľou, objavila etnologička Jana Belišová pri hľadaní autentického folklóru. Už v tej dobe presadzovala túto myšlienku do svojho projektu Phurikane Giľa (premenlivá koncertná zostava spevákov pochádzajúcich zo slovenských rómskych osád – vznikla v roku 2002), v ktorom chcela zaznamenať staré plačlivé rómske piesne. Miestni jej odporučili jednu rodinu, ktorou súčasťou boli aj František a Martina.

Obaja boli nevidiaci a ťažko zdravotne ochrnutí. Janu Belišovú hneď očaril ich precítený a nepoškvrnený spev. Ďuďovci sa tak stali súčasťou triptychu starodávnych žalostných piesní a vďaka tomuto projektu sa o nich dozvedel aj okolitý svet. Dovtedy spievali iba v domácom prostredí, takto dostali možnosť vystupovať v rámci projektu After Phurikane na festivale Pohoda a začali ich pozývať aj na ďalšie koncertné podujatia.

Ďuďovci spievajú odmalička, rómske pesničky ich naučila stará mama. Tento koníček nebol len spôsob ako preklenúť stereotypný spôsob dňa, ale aj snaha o vyjadrenie sa a nájdenie svojej identity. Charakterizuje ich zaujímavo posadený hlas s krásnym zafarbením, neuveriteľná súhra v spoločných duetách a predovšetkým prirodzený talent.

Okrem tohto projektu spievajú Ďuďovci aj v miestnej kapele Gipsy terni čhajori. Tým, že František inklinuje k romantickej sfére života, obľubuje sladké aranžmány rom popu, ku ktorým píše vlastné texty o Bohu, láske, druhých ľuďoch a vlastnom osude. A práve ten majú ťažší než ktokoľvek iný, no nesťažujú sa, v čom im pomáha aj ich silný optimizmus: “Sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie ako my, čo nemajú ruky, nohy. A my im ukazujeme našu silu,” tvrdia svorne.

Napriek tomu, že sú odkázaní na pomoc druhých, nerezignovali, ale žijú naplno. Vydávajú albumy a ročne odohrajú v priemere šesťdesiat koncertov. Práve na živé vystúpenia sa súrodenci tešia najviac a poctivo sa na ne pripravujú. Fero každý jeden koncert prežíva v absolútnej nirváne a nemusí byť ani na veľkom stagei. Je rovnaký, či spieva svojim priateľom alebo náhodným zvedavcom. Na margo toho František hovorí: ” Cítim všetko, čo od publika môžem očakávať. A ja im chcem ukázať, že aj človek, čo nevidí a nevie chodiť, niečo vie.”

Keď sa po prvýkrát predstavili v Bratislave, čo predstavovalo 460 kilometrov od ich domova, museli bojovať s trémou. Dnes sú už ostrieľanejší a za sebou majú početné skúsenosti.  Prednedávnom sa predstavili na poľskom festivale Crossroads Krakow, kde boli takí skvelí, že sa im prišla jedna návštevníčka pokloniť. A tieto pracovné výlety sú pre nich tou najlepšou terapiou. Radi prídu podľa svojich možností zaspievať všade tam, kde ich pozvú. Po veľmi dlhom čase sa opäť predstavia v Bratislave, a to desiateho októbra v priestoroch DK Ružinov pri príležitosti Festivalu perkusií – World of the Drums 2015. Ich spev bude sprevádzať gitara.

Vstupenky:  

Foto: Jana Belišová

Daniel Hevier ml., hudba.sk, 02. 10. 2015

Na festivale rómskej hudby premietajú aj rómske filmy

Festival / Stará tržnica, Bratislava, nedeľa 12.00 – 22.00

Deti z chudobných osád milujú známeho tanečníka Laca Cmoreja. Že by mohol byť jedným z nich, je jasné zakaždým, keď si s nimi zatancuje. „Ujo Laco, vy ste väčší Cigán ako my!“ – hovorievajú mu a on sa vôbec nebráni, dokonca vraj cíti, že nejaké pradávne cigánske korene musí mať, i keď farba jeho pokožky tomu nenasvedčuje.

Venuje sa im, robí to rád, chystá sa medzi nich aj v nedeľu na workshop s tanečnou skupinou CreDance. Môžete byť pri tom – v bratislavskej Starej tržnici oslavuje nadácia Divé maky desiate výročie a opäť usporiadala Cigánsky bašavel.

Program sa začína už na obed, bude výtvarný, hudobný, cirkusový aj bábkarský workshop, literárny klub aj škola rómskej kuchyne s kuchárskou šou. Popoludní vystúpia mladí rómski hudobníci, nové talenty a prídu viacerí hostia.

Spojenie folku s world music a takzvaného rom´n´rollu sľubuje úspešná česká kapela Terne Čhave, tradičné rómske rytmy s rockovými dajú dokopy kapely Para a Sendreiovci.

Tanečníka Laca Cmoreja (v strede) rómske deti milujú. Pravidelne sa im venuje aj
na Cigánskom bašaveli. Na snímke počas vystúpenie s rómskymi tanečníkmi.

Organizátori tentoraz zaradili do programu aj zaujímavú filmovú produkciu. Premietnu tri dokumenty s rómskou tematikou – Cigáni idú do volieb režiséra Jara Vojteka a Cigarety a pesničky so Zvonkami šťastia v réžii Marka Šulíka a Jany Bučkovej.

„Počas nakrúcania som mala trochu strach, aby hlavní hrdinovia nevyzneli smiešne a hlúpo,“ spomína si na vznik dokumentu Zvonky Šťastia etnomuzikologička Jana Belišová. Produkovala ho a zo skúseností vie, že niečo podobné by sa mohlo ľahko stať a nikto by to tak nechcel.

Režisérska dvojica si totiž vymyslela koncept filmu ako dokumentárnu hru. Roman a Mariena ako bratranec a sesternica popri každodennom živote s rodinami v osade nacvičujú spolu pesničky z repertoáru svojich idolov – prepožičiavajú si identitu Karla Gotta a Darinky Rolincovej.

Jedného dňa sa rozhodnú naspievať ich obľúbený spoločný hit. Nahrajú ho a pošlú spolu s vlastným videoklipom na DVD rovno slávnym celebritám. Tvorcovia dali kameru do rúk aj priamo protagonistom, vďaka čomu sa vo filme objavili naozaj silné momenty.

„Tak ako sa film postupne formoval a strihal, bola som napokon veľmi milo prekvapená,“ hovorí Belišová. Napriek tomu, že išlo o vtip, režiséri dokázali do filmu dostať vážne veci a jeho hrdinovia nestratili dôstojnosť.

Eva Andrejčáková, SME, 15. 8. 2015

Filmový čtvrtek: Cigarety a písničky

Vo štvrtok 19. februára 2015 o 19:00 bude v Brne uvedený film Mareka Šulíka a Jany Bučky Cigarety a pesničky. Po premietaní bude nasledovať debata s etnomuzikologičkou Mgr. Janou Belišovou, PhD., autorkou projektu.

Usporiadateľ: Muzeum romské kultury
Miesto konania: Moravská zemská knihovna, konferenčná sála