Šilalo paňori TEASER 4 from mareksulik on Vimeo.

Šilalo paňori,                                    Studená vodička,

darav me te predžav.                       bojím sa cez teba prejsť.

Hej, darav me te predžav,                Bojím sa cez teba prejsť,

te na man murdaren.                       aby ma nezabili.

Te man murdarena                         Keď ma zabijú, 

ko pal me rovela?                           kto za mnou bude plakať?

Joj, de rovna pale mande               Joj, plakať budú za mnou

mre churde čhavore.                     moje drobné deti.

Šilalo paňori je rómska ľudová pieseň a zároveň aj názov etnomuzikolo-gického výskumu rómskych piesní. Počas štyroch rokov etnografka Jana Belišová a jej spolupracovníci navštevovali rómske komunity –  rodiny i jednotlivcov, hľadali a zaznamenávali staré rómske piesne (phurikane giľi, halgáta). Skúmali vzťahy medzi týmto druhom žalostnej hudby a životom Rómov. K piesňam sa totiž viažu spomienky ich interpretov, hudba v ich životoch pôsobí ako emocionálny katalyzátor,  pomáha prežiť ťažké chvíle, nezabudnúť a tiež udržiavať kontinuitu s  vlastnými predkami. Žalostná hudba a jej funkcie sa zo života Rómov pomaly vytrácajú, projekt Jany Belišovej Šilalo paňori je preto jedinečným pokusom o zachytenie tohto miznúceho sveta.

Prečo sa projekt volá Studená vodička? Jana Belišová vysvetľuje:  „Studená vodička je názov piesne, ktorú krásne spieval talentovaný spevák zo Žehry Béla Pokuta (1956 – 2013). Spieva sa v nej: ´Studená vodička, bojím sa cez teba prejsť.´ Pre mňa je to symbol prechádzania cez niečo ťažké v živote. Človek cez to musí prejsť, ale bojí sa. Studená vodička ako symbol katarzie, očistenia. Žalostné piesne Rómov naviazané na príbehy sú pre nich očistením, hojivou vodičkou na bolesti a utrpenia, ktoré sa im prihodili. A potom nastane pokoj. Aj tie slzy, čo im tečú z očí, sú vlastne voda.“

Výsledky rozsiahleho výskumu majú podobu štyroch výstupov, ktoré môžu jestvovať autonómne, no súčasne sú vnútorne prepojené nielen témou, ale i postavami rómskych hudobníkov a výskumníkov:

1. ŠILALO PAŇORI – 25 dokumentačných videí na DVD nosičochpripravila Jana Belišová, Zuzana Mojžišová a Marek Šulík

• Každé video zaznamenáva jednu lokalitu, rodinu, či jednotlivca. Pozostáva z rozhovorov a záznamov hudobného prejavu, dokumentuje konkrétne prepojenia piesní a životov interpretov.

2. ŤAŽKÁ DUŠA – dokumentárny film Mareka Šulíka

• Tri príbehy z rómskych komunít sledujú spôsob, akým sa pôvodná rómska hudba prenáša z generácie na generáciu a udržuje, respektíve neprenáša a zaniká. Tragikomické situácie dopĺňajú intermezzá, ktoré sú zostavené z materiálu získaného počas výskumných ciest. Film Ťažká duša vstúpi do slovenskej kinodistribúcie na jeseň prostredníctvom spolupráce s distribučnou spoločnosťou Filmtopia.

3. ZA RÓMSKYM ĽUDOM – cestopis Zuzany Mojžišovej

• Názov knižky je parafrázou názvu filmu „Za slovenským ľudom“ českého, na Slovensku pôsobiaceho etnografa Karola Plicku z roku 1928. Tento sociálny cestopis, ako autorka knižku žánrovo vymedzila, vznikal plynulým prepájaním denníkových záznamov z jednotlivých výskumných výjazdov, textov pesničiek a úryvkov z autentických rozhovorov uskutočnených na mieste činu – v rómskych osadách, domácnostiach na východe krajiny.

4. ŠILALO PAŇORI – zbierka piesní Jany Belišovej

• Celý projekt čiastočne nadväzuje na výsledky projektu Phurikane giľa (starodávne rómske piesne) z rokov 2000 až 2002, pri ktorom sa ukázalo, že starodávne piesne sa vytrácajú nielen z manifestného, ale aj latentného repertoáru Rómov. Zbierka piesní Šilalo paňori na neho nadväzuje a roozvíja ho. Zameriava sa na odraz života v piesňach, preto v ňom Jana Belišová pracuje aj s novšími piesňovými vrstvami. Základom bude 120 piesní publikovaných v zborníku Phurikane giľa (2001a pribudne 80 piesní získaných pri ďalších výskumoch spolu s podrobnejšou systematicko-štrukturálnou etnomuzikologickou štúdiou.

Výsledky výskumu uzrú svetlo sveta na premiére a prezentácii 24. 9. 2017 v A4 – priestor súčasnej kultúry v rámci festivalu World music festival Bratislava.

Okrem premietania filmu Ťažká duša, krstu kníh a DVD sa budete môcť stretnúť s protagonistami filmu a vypočuť si naživo autentické rómske piesne.

9em.sk, 15. 8. 2017

Rasťo Piško dnes porozprával o zániku tradičných rómskych žalostných piesni a v druhej časti rannej sprchy sa venoval téme neúspešného puču v Turecku, od ktorého pokusu ubehol už rok.
Nenechajte si ujsť dnešnú rannú sprchu.

Bratislava 16. júla (TASR) – Rómske Phurikane giľa – starodávne piesne alebo Čorikane giľa – piesne o chudobe rozprávajú o bolestiach, trápení či prehreškoch z minulosti. Tento starodávny žáner sa v súčasnosti z rómskych osád vytráca, hovorí Jana Belišová z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá sa už takmer 20 rokov venuje výskumu žalostných spevov.

“Jedna stará žena z Varhaňoviec nám spievala o udalostiach z obdobia vojny. Mama ju poslala v zime, v snehu po vodu k lesnej studničke, ona si cestou zlomila nohu a opisovala svoj smútok, strach a bolesť. Piesne Phurikane giľa zvyčajne začínajú niekoľkými recitatívnymi rýchlejšími tónmi a potom sa oprú do jedného alebo viacerých dlhých ťahavých tónov,” priblížila Belišová.

Cieľom jej výskumu Phurikane giľa pred 15 rokmi bolo zachrániť zanikajúci žáner, nahrať čo najviac piesní a sprístupniť ich verejnosti. Po objavení jeho silného prepojenia so životnými príbehmi sa vrátila k téme spolu s dokumentaristom Marekom Šulíkom vo videoprojekte, ktorý prinesie 25 príbehov.

“Tento žáner zaniká, ale princíp spojenia piesne a ťažkých udalostí v živote, ten ostáva a čiastočne sa prenáša na mladšie generácie aj na iné piesňové žánre, na modernejšie piesne. Rómovia ich nazývajú slaďáky. Ide o žáner, ktorý je silno ovplyvnený populárnou hudbou, je hudobne oveľa pestrejší, ale texty sú podobné tým starodávnym, žalostným,” povedala Belišová.

V komunitách so silnou pódiovou kultúrou, majú muzikanti vystupujúci pred publikom v repertoári aj niekoľko žalostných piesní. Podľa odborníčky sa ich zopár v takejto podobe zachová aj do budúcna, ale už nebudú slúžiť ako emocionálna katarzia v ťažkých životných situáciách.

Odborníčka počas výskumu nazbierala veľké množstvo materiálu, zvukových aj audiovizuálnych nahrávok. Vytvoriť z nich archív by podľa nej bola doživotná úloha. “V závere projektu sa však snažím vydať podstatnú časť materiálu v takej forme a podobe, aby bola prístupná nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti,” dodala Belišová.

Okrem Slovenska sa rómske žalostné piesne dajú dodnes nájsť v Rumunsku, Rusku a v niektorých častiach Maďarska či Poľska.

24hod.sk, 16. 7. 2017