Ako ste sa k celému projektu Šilalo Paňori a k dokumentu Ťažká duša, dostali?

Tento projekt je logickým vyústením a pokračovaním mojich a našich predchádzajúcich projektov. Môj záujem o rómske piesne má svoje korene kdesi veľmi dávno, ešte v detstve, ale prvý seriózny výskum v tomto smere bol Phurikane giľa (Starodávne rómske piesne)z rokov 2000 – 2001. Nahrávali sme pri ňom starodávne žalostné piesne, tzv. halgató. Už vtedy to vyzeralo ako päť minút pred dvanástou. Odvtedy som uskutočnila viacero projektov o rómskej hudbe, na ktorých sa od roku 2009 takmer pravidelne podieľal aj dokumentarista Marek Šulík a obohatil ich o vizuálnu stránku. Tak vznikol nápad ešte raz sa vrátiť k starodávnym žalostným piesňam, tentokrát aj s kamerou a zachytiť nielen spev, ale aj interpretov, prostredie, okolnosti, interakcie v komunite, v širšom prostredí a hlavne väzby týchto piesní na životné príbehy spevákov. To dalo základ 25 dokumentačným videám. Mareka však zaujalo aj to, ako tieto piesne žijú, či ešte žijú a budú žiť aj v ďalších generáciách a natočil trojpríbehový celovečerný dokumentárny film o smutnej rómskej duši a smutných rómskych piesňach a o tom, ako si ich Rómovia odovzdávajú alebo neodovzdávajú z generácie na generáciu.

Naša generácia si aj vďaka médiám spája Rómov s takzvanou Rómskou otázkou. Riešia sa v nej prevažne sociálne aspekty. Čo vedie v určitej miere až k neznášanlivosti, alebo otvorenej nenávisti. Rómska kultúra, ale s tou našou koexistuje už veľmi dlhý čas. Vedeli by ste zadefinovať aj nejaký pozitívny vplyv ich kultúry na tu našu?

Rómski muzikanti boli a sú bežne súčasťou ľudových muzík, ktoré hrali prevažne slovenské ľudové piesne. Najvýznamnejší primáši boli a sú často Rómovia. Takže si myslím, že nepochybne ovplyvnili slovenskú ľudovú hudbu, napríklad na Horehroní, Podpoľaní, v Novohrade, kde pôsobilo veľa rómskych muzikantov. Významnou mierou sa podieľali aj na formovaní tzv. novouhorského štýlu. Rómovia ovplyvnili tvorbu viacerých hudobných skladateľov, napr. Franza Liszta, Bélu Bartóka. Aj v súčasnosti sú hudobnou inšpiráciou pre niektoré hudobné kapely, napr. Billy Barman, Vidiek, Para, Janu Kirschner, inšpirovali takých filmových režisérov ako Federico Felini, Carlos Saura, na Slovensku Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska. Prvky tradičného rómskeho odevu sa využívajú v móde, napríklad dlhé kvetované sukne a šatky, korálky, peniažky, čelenky.

Foto: Lena Kušnieriková     Zdroj: Filmtopia

Read the rest of this entry »

Skoro všetko, čo ste chceli aj nechceli vedieť o druhom ročníku World Music Festivalu Bratislava s hudobnými ukážkami od väčšiny účinkujúcich skoncentrované do poldruha hodiny Hudby sveta_FM (13. 9. 2017). Rozhovory s J. Ambrózovou, J. Belišovou, Ľ. Gašparom a M. Smetankom.

Vo vysielaní Rádia Devín v relácii Ars rádio bude 13. 9. 2017 medzi 14.00 a 15.00 predstavený hudobno-filmový projekt etnomuzikologičky Jany Belišovej a dokumentaristu Marek Šulík s názvom Šilalo paňori / Studená vodička/ Cold water, ide o etnomuzikologický výskum, dokumentárny film, videoknižnicu, sociálny cestopis a zborník piesní v jednom.

Výskumný projekt je zameraný na zachytenie prepojenia medzi žalostnými piesňami a životom rómskych spevákov.

Moderuje Zuzana Golianová.

Šilalo paňori UKAZKA 2 from mareksulik on Vimeo.