WOMEX 18 v Las Palmas de Grand Canaria dopadol výborne. Množstvo zaujímavých stretnutí a nové kontakty, ktoré veríme, že prinesú slovenskej world music veľa užitočného. Premietanie slovenského filmu Mareka Šulíka Ťažká duša mal veľký úspech a česko-slovenská párty tiež. Ďakujeme za podporu Audiovizuálnemu fondu www.avf.sk, vďaka ktorému mohla na WOMEX vycestovať aj producentka filmu Jana Belišová. 

Od 25. do 28. októbra sa v Las Palmas de Gran Canaria na Kanárskych ostrovoch konal najväčší veľtrh worldmusic WOMEX, na ktorom nechýbali ani slovenskí zástupcovia. Okrem propagačnej činnosti sa zástupcovia World Music from Slovakia (WOMUSK) zúčastnili aj na rokovaní medzinárodných fór a odbornému publiku predstavili slovenský dokument Ťažká duša.

Ďalším výrazným úspechom slovenskej reprezentácie na tomto ročníku veľtrhu WOMEX bolo premietanie dokumentárneho filmu režiséra Mareka Šulíkaa producentky Jany Belišovej s názvom Ťažká duša. Film s anglickými titulkami videlo niekoľko desiatok ľudí v jednej z veľtržných kinosál v piatok 26. októbra na pravé poludnie. Tí, ktorí zostali až do konca, mali na etnomuzikologičku a producentku filmu Janu Belišovú, ktorá bola na premietaní prítomná, a na Jarmilu Vlčkovú, riaditeľku World Music Festivalu Bratislava, na ktorom mal v roku 2017 film premiéru, veľa otázok. 

Týkali sa nielen spôsobu prenosu piesní medzi rôznymi generáciami Rómov, ale aj úskalí práce pri zaznamenávaní terénnych nahrávok v prostredí rómskych osád, či na možnosti a perspektívy ďalšieho výskumu. 

Organizácia WOMUSK reprezentuje slovenskú scénu world music na veľtrhu WOMEX od roku 2015 – odvtedy sa jej podarilo spropagovať slovenskú hudbu nielen prostredníctvom výstavného stánku, ale aj vďaka účinkovaniu hudobných skupín (PaCoRa Trio v Budapešti v roku 2015 a Banda v Katoviciach v roku 2017), a v roku 2018 aj vďaka projekcii filmu o prenose rómskych tradičných piesní Ťažká duša. 

Celý článok si môžete prečítať na hudba.sk (9. 11. 2018)

Príbehy sprevádzajú ľudí odnepamäti. Možno v nich nájsť dobro, zlo, radosť i žiaľ, sú o láske, odchádzaní či hľadaní šťastia. Niektorí ich vkladajú do rozprávok, Rómovia do piesní.

Takmer tri roky chodila etnografka Jana Belišová po rómskych osadách na východnom Slovensku. Pre svoj projekt Šilalo paňori (Studená vodička) zbierala príbehy ľudí ukryté v starodávnych smutných piesňach. „Rómovia žili aj v minulosti vylúčení na okraj spoločnosti. Hudba im pomáha prežiť v ťažkých podmienkach, zbližuje ich, je pre nich terapiou. Bez hudby a piesní by sa im v zabudnutých osadách žilo ešte oveľa ťažšie. Nezanechávajú po sebe materiálne stopy, ale zostávajú po nich silné príbehy, do piesní pretavené ťažké životné skúsenosti.“

Rómovia silno prežívajú všetko, čo sa okolo nich deje. Radosť, smiech, smútok i žiaľ, všetko vyjadrujú veľmi intenzívne. Také sú aj ich piesne. Živelné, strhujúce, srdcervúce. Pre Rómov sú zároveň zdrojom spomienok. Zakaždým, keď spievajú, spomienky sa vynárajú a oni ich opäť prežívajú. Starodávne, smutné piesne sa volajú halgató. Sú to pomalé, ťahavé piesne o láske, bolesti, odchádzaní. O chvíľach, ktoré je treba odplakať, odsmútiť, aj odspievať.

„Mnohé piesne sú veľmi intímne, je v nich nesmierna sila,“ hovorí Jana Belišová. „Od Rómov by sme sa mohli učiť otvoriť sa, vyjadriť svoje emócie. My naše smútky potláčame, málo o nich hovoríme. Rómovia ich vyplačú, vyrozprávajú, vyspievajú.“ Keď Rómovia spievajú, sú veľmi autentickí. Nedokážu sa štylizovať, ich spev vychádza z hĺbky srdca a duše. „Do svojej hudby sa neuveriteľne vložia. Halgató sa v rodinách a komunitách dedia ústnou tradíciou, majú v sebe silnú poetiku a symboliku, texty sa obmieňajú podľa toho, čo konkrétny človek prežíva. Každá pieseň je preto originál.“

KAŽDÝ MÁ SVOJU PIESEŇ

Oliver pochádza z mladšej generácie Rómov, ale halgató pozná veľmi dobre. Sedáva pred svojou malou chyžou uprostred osady Víťaz-Dolina obklopený deťmi a spieva celým srdcom. „Keď má človek trápenie, žiaľ, zaspieva si halgató a všetci naokolo cítia, o čom pieseň je,“ vysvetľuje. Staré piesne ho naučila ešte mamka, ktorá spievala odnepamäti a piesne jej pomáhali uniesť ťažkú chorobu.

Celý článok nájdete v januárovom NOTA BENE – Oheň.

Príjemné čítanie

Text: Petra Nagyová, foto: Marek Šulík

Vďaka Projektu Karavan a Danke Krajčovej vznikli na Bielej noci takéto veselé a snové animácie na detské rómske pesničky:

Pre cyklistov, hlavne tých na červených bicykloch, ešte jedno video Projektu Karavan na Bielej noci v Košiciach.