facebook twitter myspace vimeo youtube

Music is a meeting point for the Roma and Slovaks

August 17th, 2021

Despite the yawning gap between the Slovak majority and the Roma minority, Roma music does not suffer from acceptance issues and continues impacting Slovak artists to this day.

A wedding without Roma music was quite unimaginable to the ancestors of today’s Slovaks. The catchy rhythms, swift movements and colourful fabrics of the dancers’ clothes are still the first things that come to mind when Roma culture is mentioned.

For centuries music has been the link between the Roma minority and the majority inhabitants of Slovakia, even though in other areas of life negative stereotypes continued to prevail and sustain the gap between the Roma and the non-Roma living side by side in Slovakia. Despite the distance, the cultures have been impacting each other more than most people would be ready to admit.

“All the cultures were impacting each other all the time, Roma culture being no exception. It is like that even with cultures that claim not to communicate with each other,” Alexander Mušinka, an expert in Roma studies of Prešov University, told The Slovak Spectator.

The mutual penetration of Slovak and the Roma cultures has not been systematically researched. René Lužica, an expert on Roma studies of Constantine the Philosopher University in Nitra, says that Roma culture is a symbiosis of cultures taken over by the Roma people, who in turn applied their own interpretation to it. That is why there is no such thing as a “pure” Roma ethnic culture, not even in India.

At the same time, just as the Roma are rejected by majority society, their culture is also rejected and underestimated, according to Lužica.

Gap on the market

The biggest impact between the cultures could be observed in the music, Mušinka explained. In fact, the music culture in Slovakia owes a lot to the Roma – and not just Roma wedding bands.

“Such styles like Czardas and cymbalo music, originally from the Hungarian territory, were brought to the territory of today’s Slovakia by Roma musicians,” said Mušinka.

How come Roma were the ones best able to learn new musical styles and become skilled musicians? One of the explanations lies in the ownership of land and the lifestyle that came with it. While the majority inhabitants of what is now Slovakia would often own small fields that would not suffice to feed their families, they were forced to take up other jobs besides agriculture, such as on construction sites or in factories, leaving no time for other activities, Mušinka explained.

Music is time-consuming, requiring a lot of training and regular practice. Roma inhabitants who did not have their own fields had more time on their hands to make musical instruments and play music.

“Today, we would say the Roma found a gap in the labour market and filled it,” Mušinka added.

Acknowledged musicians

The impact of Roma music is particularly apparent in the instrumental part of Slovak folk music, noted Jana Belišová, an expert on Roma music of the Musicology Department of Comenius University in Bratislava.

“For example, in the Horehronie region in central Slovakia, Roma musicians were often part of the folk music band playing Slovak songs,” Belišová told The Slovak Spectator. Their style significantly impacted the performance of music bands in this region.

In the second half of the 19th century, folk music helped raise Slovak national awareness, which is why skilled interpreters were really appreciated, the musicologist said. Some Roma virtuosos were considered the best performers of Slovak folk music in the past.

Such was the first Roma violinist Jožko Piťo, who lived in Liptovský Mikuláš in the 19th century and who used to play and transform Slovak folk songs. While some people had a lot of respect for him, others accused him of corrupting Slovak folklore with his “Roma interpretation,” Belišová said. Piťo’s sons followed in his footsteps.

The infiltration of feelings

Roma inspiration is definitely finding its way into contemporary Slovak music – a Roma melody, a Roma lyrics, or just some rhythmic element or interpretation method. That was how they contributed to the creation of flamenco or Hungarian music genres like csardas.

“Elements of Roma music, Roma feelings or temperament can inconspicuously infiltrate majority music, jazz, pop, and other genres also through Roma artists,” Belišová added.

Belišová describes Roma music as very varied, dynamic, with changes in time and environment also according to the function it plays. She noted that it is debatable whether Roma music should be defined as music played by Roma, as traditional Roma music, music they play for an audience or a song Roma people sing for themselves when they are at home.

The latter remains largely unknown to the wider public, although not due to acceptance issues.

“Music is something the vast public usually does not have a problem accepting,” Belišová said and explained; it is rather the intimacy of these songs and the isolation of the Roma communities that sing and play for themselves.

“In order to get to know Roma ‘music for yourself,’ it is best to make friends with a Roma and take part in their playing, singing and dancing at home. I can confirm that it is an unforgettable experience,” Belišová noted.

Examples of songs inspired by Roma music

Source: Jana Belišová

Nina Hrabovská Francelová, Slovak Spectator, August 15, 2021

Festival Východná 2021, ETNODOM: Jana Belišová – Rómske ľudové piesne na Slovensku

July 13th, 2021

ETNODOM: Jana Belišová — Rómske ľudové piesne na Slovensku

Etnomuzikologička Jana Belišová z Katedry muzikológie FiF UK patrí medzi naše najväčšie odborníčky na rómsku hudobnú kultúru na Slovensku. V rámci činnosti občianskeho združenia Žudro, ktoré založila, realizovala množstvo výskumných projektov zameraných na rôzne typy piesňového repertoáru aj samotného spevu Rómov v mnohých lokalitách na Slovensku. Séria piesňových zbierok, vedeckých publikácií aj vzácnych audiovizuálnych záznamov vrátane filmových projektov, ktoré sa prezentovali na filmových festivaloch, bude pre nás oknom do sveta poznania tejto významnej osobnosti slovenskej etnomuzikológie. V diskusii pod vedením Jany Ambrózovej sa budeme veľa rozprávať, ešte viac však vychutnávať ukážky hudobných prejavov Rómov na Slovensku.

ONLINE: live stream — web a sociálne siete FFV

AUTORKA A MODERÁTORKA: Jana Ambrózová
ÚČINKUJE: Jana Belišová

Nórov očarili slovenské rómske talenty. Ako vznikal výnimočný projekt Angrusori?

May 21st, 2021
Angrusori počas workshopu v košickej Tabačke
Foto: Lukáš Berberich

Koncertný album nórsko-slovensko-českého hudobného projektu Angrusori, ktorý vyšiel 7. mája v britskom vydavateľstve Hudson Records pod názvom Live at Tou, si okamžite vyslúžil uznanie v zahraničnej tlači a jeho účastníci na rok 2022 plánujú niekoľko koncertných turné.

Májové číslo britského hudobného časopisu The Wire prináša viacero materiálov, ktoré sa týkajú slovenskej hudobnej scény. Jeden z nich je venovaný aj projektu Angrusori, o ktorom sa v ňom okrem iného píše aj toto: “…hypnotizujúci a dojímavý pohľad na dušu vylúčeného spoločenstva, vyrozprávaný cez hudobnú fúziu, ktorá je pevne zakorenená v tradícii. V jej jadre sú nadčasové piesne o zlomenom srdci, chorobe či chudobe, obohatené o najjemnejšie nánosy v podaní improvizujúcich hudobníkov.”

Kostru projektu tvoria nórsky skladateľ a hudobník Nils Henrik Asheim a jeho Kitchen OrchestraIva BittováRoman Harvan a rómski hudobníci z východného Slovenska. V deň vydania albumu Live at Tou vyšla aj pochvalná recenzia v britskom denníku The Guardian, ktorej autor John Lewis nahrávke udelil štyri z piatich hviezdičiek a vybral ho za “album mesiaca v oblasti súčasnej hudby” (contemporary album of the month).


Nóri fascinovaní slovenskými rómskymi talentmi

Čo všetko predchádzalo týmto úspechom? O začiatkoch celého projektu porozprával v rozhovore pre Rádio_FM samotný kapelník Nils Henrik Asheim. Tento hudobník a skladateľ s klasickým vzdelaním sa venuje s rovnakým zanietením organovej hudbe, skladaniu scénickej a komornej hudby, ako aj spolupráci s muzikantami z oblasti jazzu a elektroniky. Zároveň je zakladateľom súboru improvizovanej hudby Kitchen Orchestra, ktorý je domovskou kapelou kultúrnej fabriky Tou Scene v meste Stavanger. A práve tam sa to celé začalo.

“Náš saxofonista Petter Frost Fadnes sa tam stretol na konferencii s Lukášom Berberichom z kultúrneho centra Tabačka v Košiciach. Začali sa rozprávať o rómskej hudbe a čoskoro prišla reč aj na Janu Belišovú, vďaka ktorej sme získali prístup k terénnym nahrávkam rómskych piesní zo Slovenska. To, čo sme počuli, nás naozaj fascinovalo,” hovorí Asheim.

Vďaka Grantom EHP a Nórska sa podarilo finančne podporiť projekt spolupráce nórskych profesionálnych hudobníkov s naturálnymi talentmi z vylúčeného rómskeho prostredia. Prvým krokom bola výskumná cesta, počas ktorej Asheim a Fadnes navštívili rómskych spevákov priamo v ich domovoch. Ako spomína Nils Henrik, “to na nás zanechalo veľký dojem a pomohlo nám to pochopiť ducha tejto hudby a to, akú úlohu hrá v každodennom živote rómskych rodín a v sociálnom kontexte”.

Neskôr pribudli do projektu ďalší nórski hudobníci, napríklad speváčka Stine Janvin, známa hlavne z experimentálnej scény, a tiež česká huslistka, speváčka a skladateľka Iva Bittová. Nasledovali dva workshopy v Košiciach v rokoch 2016 a 2017, ktoré sa skončili koncertom v Tabačke. Pôvodne sa skupina volala Phuterdo Ore (Otvorené uši), ale tento názov sa neskôr zmenil na Angrusori (Prstienok).

Rómskych hudobníkov pomáhala vytipovať etnomuzikologička Jana Belišová z OZ Žudro, ktorá má dlhoročné skúsenosti s terénnymi nahrávkami starých i nových rómskych piesní. Za slovenskú stranu sa súčasťou projektu stali manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci z Bardejova, ktorým medzičasom vyšli vo vydavateľstve Real Music House sólové nahrávky Giľav! a Giľav 2, ďalej huslista Patrik Žiga, gitarista Peter Mižigar, ale aj Roman Harvan, violončelista zo SND.

Hudba pre uši aj pre srdcia

“Pri počúvaní live nahrávky, ktorá vznikla na koncerte v Tou Scene v Stavangeri 23. apríla 2017, treba mať naozaj otvorené uši a srdce, ale ten, kto sa na to odhodlá, dostane veľkú odmenu. Kombinácia improvizovanej ‘vážnej’ hudby s jazzom a rómskym folklórom tu znie úplne prirodzene, hoci spočiatku museli hudobníci prekonať komunikačnú bariéru,” približuje nahrávku hudobný publicista Vladimír “Potkan” Potančok z Rádia_FM. Ako hovorí Nils Henrik, “niekedy stačí aj zjednodušený jazyk, gestá, úsmevy či smiech, ale najlepšie je začať čím skôr spolu hrať.”

Samotný kapelník ako nástroj pri skúškach používal harmónium a po tom, ako sa v prvý deň workshopu naučili hudobníci hrať niektoré piesne z repertoáru manželov Dreveňákovcov, prišli s nápadmi ako tieto piesne pospájať dokopy úvodmi, medzihrami, či zmenenými aranžmánmi, no pritom zachovať ich identitu. Výsledkom bola radosť zo spoločného hrania, ktorú počuť aj na albume. Podľa Asheima “speváci majú naozaj dôvod byť na seba hrdí, a myslím si, že na nahrávke počuť aj to, ako sú nakopnutí monumentálnym zvukom orchestra, ale zároveň aj vrelým prijatím publika, a dávajú zo seba maximum. Ukazujú svoj prirodzený talent a nazdávam sa, že takéto niečo môže ísť na hociktorú svetovú scénu.”

Hoci nahrávka mala pôvodne vyjsť na jar minulého roku a naplánované k nej bolo aj koncertné turné, pandemické časy všetko obrátili hore nohami. Nakoniec sa vydavateľstvo rozhodlo album zverejniť až tento rok a turné k nemu je naplánované na roky 2022 a 2023. Mali by to byť dve šnúry na Slovensku a dve v Nórsku, pričom koncertné plány zahŕňajú rovnako malé klubové scény, ako aj niektoré festivaly, vrátane festivalu Pohoda.

Album Live at Tou vyšiel v britskom vydavateľstve Hudson Records, ktoré sa špecializuje na folkovú indie a world music scénu. Vydávajú tam albumy interpreti ako Bellowhead, Jon Boden, Lucy Farell, Karine Polwart, Sam Sweeney či The Furrow Collective. Od začiatku mája je album prístupný ako CD, LP, či na digitálnych platformách Bandcamp, Spotify a ďalších.

Redakciu Hudba.sk informoval Vladimír Potančok z Rádia_FM a platformy World Music from Slovakia. Správu sme upravili.

hudba.sk, 20. 5. 2021

Giľav II. – Piesne, ktoré si spievajú Rómovia doma, pokračujú novým vydaním

May 15th, 2021
Marcela Dreveňáková, Giľav, 2020
Foto: Dorota Holubová

Úspešný projekt živej autentickej rómskej hudby Giľav! má svoje pokračovanie vo forme nového albumu Giľav II. Hlavnými aktérmi sú manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci, známi z projektu Phurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Album vychádza vo vydavateľstve Real Music House.

“Album nie je zameraný na prezentovanie konkrétneho žánru, ale na to, čo im robí radosť, čo si zaspievajú len tak, pre seba. Spievali, ako keby boli doma v kuchyni, piesne plynuli ako voda, s jednou priplávala druhá. Väčšinu piesní naspievali na prvý šup, roky spoločného života a spievania medzi nimi vytvorili dokonalú harmóniu a prepojenie aj bez slov,” hovorí o Marcele a Jozefovi Dreveňákových etnomuzikologička Jana Belišová.

Etnomuzikologička pripomína prvotnú motiváciu pri albume Giľav! z roku 2020, ktorou je snaha dozvedieť sa, aké piesne si dnes spievajú Rómovia na Slovensku. Sú pestré, od regiónu po región, od dediny po dedinu, od rodiny po rodinu. “Na projekt Giľav sme mimoriadne hrdí. Oba albumy prinášajú autentickú rómsku hudbu. Bez prikrášlení a zbytočného špekulovania. Veríme, že silný zážitok, ktorý sme mali pri nahrávaní jednotlivých piesní, ocenia aj poslucháči. Interpretácia manželov Dreveňákovcov je výnimočná. Sme veľmi radi, že nahrávky Giľav vyšli práve pod našim vydavateľstvom,” dodáva k novinke Robert Pospiš, producent a spoluzakladateľ vydavateľstva Real Music House.

Na druhom albume prevažujú piesne smutné, či už sú to tradičné žalostné “halgató”, ktorých sa na albume ocitlo až päť, alebo novšie piesne so smutným textom. Sú o láske, s témou chudoby, smútku a samoty, je tu tragédia a krutosť starých balád, túžba osamelého a nemilovaného človeka zomrieť, ale aj tango či tradičné rómske čardáše a rozmarná tanečná pieseň. “Áno, texty sú dôležité, no keď počúvate spev Marcelky a Jožka, máte pocit, že hudbou vyjadrili všetko, že slovám ani rozumieť nemusíte a viete, že spievajú o túžbe, oddanosti, o tajomstve smrti, z veselých piesní zas srší vtip a dobromyseľné prekáranie,” dodala Belišová. 

Manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou veľkou rodinou v Bardejove. Okrem toho, že si často hrajú a spievajú doma, boli a sú súčasťou viacerých hudobných projektov. Prvýkrát si Marcelku všimla etnomuzikologička Jana Belišová pri výskume Phurikane giľa – starodávne rómske piesne v roku 2001. Marcela zaujala nevšedným, podmanivým hlbokým hlasom a jemným, precíteným frázovaním. O dva roky na to už vystupovala na festivale Pohoda a v roku 2007 bola vybraná do hudobného projektu afterPhurikane.

Aby sa necítila sama, na prvý workshop si vzala so sebou manžela Jozefa a ukázalo sa, že je výborný spevák a multiinštrumentalista, tak sa stal tiež súčasťou projektu. Manželia Dreveňákovci sa vďaka dlhodobému vzťahu s Janou Belišovou podieľali na všetkých jej etnomuzikologických projektoch. V súčasnosti sú súčasťou projektu Angrusori, v ktorom sú tvorivo prepojení amatérski i školení rómski hudobníci zo Slovenska, Iva Bittová a nórske alternatívne hudobné zoskupenie Kitchen Orchestra. 

Album Giľav II. z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, podporili ho aj Hudobný fond a SOZA. Nahrávku vydalo slovenské vydavateľstvo Real Music House so zameraním na náročnú dramaturgiu postavenú na kvalite a výnimočných spoluprácach. Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.

hudba.sk, 14. 5. 2021

THE GUARDIAN: Angrusori: Live at Tou review – Romany songs of birth, death and black comedy

May 8th, 2021

(Hudson Records)
Using tango, flamenco, junkyard jazz and more, the pan-European group turn stories of migration, pain and persecution into something transcendent

Giddy, mournful, ambient ... Angrusori.
Giddy, mournful, ambient … Angrusori. Photograph: Inge Shreuder-Lindloev

One joy of listening to music in an unfamiliar language is that you can put any interpretation you like on the lyrics. The opening track on this LP, for instance, is an epic, pan-global miasma that conjures up countless images – the strings and organs provide a viscous drone that comes straight out of a Hindustani classical raga; the full-throated vocal harmonies sound like the work of a diaphonic Bulgarian choir; the heartbreaking chords recall Yiddish liturgical music. You could be forgiven for imagining that this is some sacred religious text set to music but, according to the translation in the CD booklet, it’s actually the story of feckless parents getting drunk on Johnnie Walker and finding that their children have been thrown in the river and eaten by fish.

Angrosuri: Live at Tou album cover
Angrosuri: Live at Tou album cover

It’s one of 11 traditional Romany songs on this album, often ancient ballads collected by the musicologist Jana Belišová while travelling among the Roma of Slovakia. The lyrics tend to be grim tales of birth and death, suffering and yearning, exile and persecution, but the remarkable musical settings elevate them into something transcendent and mystical.

Angrusori are a pan-European project led by Norway’s Kitchen Orchestra, an improvising ensemble who’ve collaborated with some of the world’s leading avant-garde musicians over the years. Here their featured star is the remarkable Iva Bittová, a Czech violinist, singer, actor and composer of Hungarian Gypsy ancestry, who brings with her some of central Europe’s finest Roma musicians. The Gypsy story is one of migration – from Gujarat to Andalucia – and the music here visits many stations along that journey. There are giddy tangos, mournful flamenco ballads and the kind of ecstatic, wordless vocals you associate with Qawwali Sufi music. There are also ambient recreations of birdsong (Oda Kale Čirikloro), a terrifying sci-fi drone that morphs into a klezmer waltz (Nadur Le Romendar O Cintiris), and an ululating a cappella vocal that mutates into a piece of Tom Waits-style junkyard jazz (Rodav Me Miro Dorm). The joyous, upbeat finale Joj, So Kerava comes as a surprise: black comedy in the face of misery. “Winter is coming, what will happen to me?” howls the narrator. “My girlfriend doesn’t want me. Neither does my beautiful wife.”

John Lewis, The Guardian, 7 May 2021 09.00 BST